Časť pripravovaného obchvatu D4 totiž zasahuje do chráneného vtáčieho územia Dunajských luhov. Ochranári prírody napriek tomu nespokojní nie sú. Vláda prijme niekoľko kompenzačných opatrení, ktoré zmiernia negatívne dosahy na chránenú oblasť, okrem iného napríklad vysadia nové lesy, sprietočnia Biskupické rameno a pri mostných konštrukciách vedených cez lokality územia Natura 2000 budú po oboch stranách nainštalované 4 metre vysoké protihlukové steny. Celkovo vyjdú kompenzačné opatrenia na takmer 9,7 milióna eur.
Výstavba časti diaľnice, ktorá je súčasťou 27 kilometrov dlhého úseku po Raču a postaví sa ako verejno–súkromný PPP projekt, mala zasiahnuť do hniezdisk bociana čierneho, haje tmavej a orliaka morského.
„Kompenzačné opatrenia považujem za dostatočné, keďže za zničené hniezdne biotopy sa na vhodných miestach vytvoria náhradné biotopy o rozlohe desiatok hektárov. Pravdepodobne tak síce zanikne napríklad jedno zo štyroch hniezdisk orliaka morského v Dunajských luhoch, avšak prísnejšia ochrana a výsadba nových lesov na mieste pri Čunove, kde v minulosti orliak hniezdil, by mohla viesť k opätovnému zahniezdeniu páru na tomto mieste,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň z SOS/ BirdLife Slovensko.
Ridzoň dodáva, že vybrať vhodnú trasu pre časť diaľnice D4 v takej komplikovanej lokalite, ako sú Dunajské luhy, je veľmi ťažké.
„Nedá sa vybrať trasa, pri ktorej by nevznikli škody. Južnejšie trasovanie by ohrozilo posledné fragmenty zachovaných lužných lesov alebo desaťtisíce vtákov zimujúcich na Hrušovskej zdrži. Severnejšia trasa by zdevastovala chránený Ostrov Kopáč a iné trasy neumožňuje umiestnenie Slovnaftu,“ hovorí Ridzoň. Vláda preto v stredu rozhodla, že keďže neexistujú iné alternatívne riešenia a projekt výstavby diaľnice sa musí realizovať, D4 má naliehavý vyšší verejný záujem vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy.
Z ekonomického hľadiska ľuďom poklesnú náklady na pohonné hmoty, sociálne efekty sa zase prejavia na poklese cestovného času cestujúcich osobných vozidiel a v autobusoch. V okolitých obciach sa po dobudovaní úseku zníži intenzita dopravy, poklesne produkcia škodlivín z výfukových plynov či hluk. Štát však bude musieť zabezpečiť výsadbu 20 hektárov nových lesov a 30 hektárov nových trávnatých plôch.
So začatím výstavby diaľnice od Jaroviec po Raču sa počíta zatiaľ v roku 2015 a ukončí sa v roku 2020. D4 bude pokračovať od Rače po Záhorskú Bystricu a od Devínskej Novej Vsi po rakúsku hranicu. Úseky by sa mali začať stavať najskôr v rokoch 2017 a 2020. Celý obchvat D4 aj s tunelom Karpaty je kľúčom k ukončeniu zápch v Bratislave.
Informácie z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.