Dlhová dráma na Slovensku sa nekoná

Slovensko nakoniec nezasiahne očakávaná dlhová dráma sprevádzaná zmrazovaním platov štátnych zamestnancov a obmedzovaním verejných služieb v mestách a obciach.

14.10.2014 12:00
debata (4)
zväčšiť
deficit, dlh, eko, graf

Pre zmenu výpočtu dlhu zo strany Európskeho štatistického úradu totiž celkový dlh Slovenska ostane pravdepodobne počas druhej vlády Roberta Fica pod 55 percentami hrubého domáceho produktu (HDP). V takom prípade nakoniec nepríde k spusteniu prísnych šetriacich sankcií v zákone o dlhovej brzde.

Zároveň sa Slovensko vyhne ešte donedávnej hrozbe povolebného vyrovnaného rozpočtu spojeného s drastickým úsporným balíčkom v prípade, že by dlh prelomil hranicu 57 percent. Naopak, dlh má do roku 2017 klesať k 51 percentám.

Súčasnej vláde totiž dosť nečakane pomohol Eurostat zmenou výpočtu celkového dlhu jednotlivých krajín Európskej únie. Po novom sa do celkového dlhu každej krajiny počíta oveľa viac štátnych podnikov, čo na jednej strane oveľa prísnejšie zobrazuje veľkosť všetkých štátnych úverov, no na druhej dosť výrazne zvyšuje vykazovaný majetok krajiny.

Nová metodika známa pod skratkou ESA 2010 zaráta do dlhu Slovenska majetok Národnej diaľničnej spoločnosti, Železníc SR či dopravných podnikov miest Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Žilina. Európsky štatistický úrad tak pravdepodobne už 21. októbra potvrdí celkový dlh Slovenska za rok 2013 pod 55 percentami HDP. S takýmto scenárom počíta ministerstvo financií v práve predstavenom návrhu rozpočtu Slovenska pre roky 2015 až 2017 a potvrdzujú ho aj prepočty Národnej banky Slovenska.

Zároveň vláda plánuje v budúcom roku zraziť výšku deficitu až na 1,98 percenta HDP. „Deficit na úrovni 1,98 percenta je oveľa ambicióznejší, ako od nás vyžadujú európske pravidlá,“ povedal v pondelok po skončení tripartity minister financií Peter Kažimír.

Tento člen vlády predstavil nový rozpočet predstaviteľom odborov, zamestnávateľov a samospráv. „Z našej strany bola pripomienka, že v predstavenom rozpočte pre rok 2015 sa nepočíta s rastom platov štátnych zamestnancov, ale minister financií nás počas rokovaní uistil, že ak Európsky štatistický úrad potvrdí dlh Slovenska pod 55 percentami HDP, príde k rokovaniu o raste miezd štátnych zamestnancov,“ povedal Slavomír Manga, podpredseda Konfederácie odborových zväzov.

Odbory by pre 360–tisíc štátnych zamestnancov chceli v roku 2015 vyrokovať 8–percentný rast platov. V takom prípade by si každý štátny zamestnanec v priemere prilepšil o 50 eur mesačne, čo by štátnu pokladnicu vyšlo na viac ako 391 miliónov eur (čítajte viac v článku Učitelia, sestry či úradníci chcú navyše 50 eur mesačne). Taký veľký balík peňazí štát k dispozícií nebude mať a zatiaľ sa počíta s 5–percentným rastom platov v prípade učiteľov a viac peňazí zarobia aj lekári. Ak mierne viac dostanú aj ďalší úradníci, tak ako požadujú odborári, plánovaný deficit rozpočtu nemusí byť splnený, čo pripúšťa aj samotný návrh rozpočtu.

Pripomienky k rozpočtu pre rok 2015 majú aj zamestnávatelia. „Aj keď neprišlo k zvyšovaniu priamych daní, tak len pre zmeny v odpisoch zaplatia firmy v budúcom roku o sto miliónov eur viac. V rozpočte tiež nie je vyčíslené, koľko miliónov eur bude Slovensko stáť odpustenie zdravotných odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami,“ povedal Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Štátny rozpočet by odpustenie zdravotných odvodov malo vyjsť pravdepodobne na 150 miliónov eur ročne, čo rovnako buď zvýši deficit, alebo na to doplatí zdravotníctvo. Tak na školstvo, ako aj na zdravotníctvo si vláda vytvorila rezervu, ale za cenu vyššieho deficitu. Návrh deficitu na úrovni 1,98 percenta totiž zodpovedá štrukturálnemu šetreniu na úrovni 1,2 percenta výkonu ekonomiky, namiesto Bruselom požadovaným každoročným reformám v rozsahu 0,5 percenta.

„Vytvorený fiškálny priestor oproti pravidlami vyžadovanému cieľu bude tvoriť rezervu,“ píše sa v návrhu rozpočtu.

Na tripartite nesúhlasili s vládou predstaveným rozpočtom ani predstavitelia samospráv, ktorých hospodárenie vyznieva tiež príliš ružovo a môže zvýšiť konečný deficit.

„Nesúhlasíme s vytváraním prebytkov, znížením kapitálových výdavkov a potrebujeme si vyjasniť aj dodržanie zákona o dlhovej brzde,“ povedal Jozef Dvonč, predseda Združení miest a obcí Slovenska.

Samosprávy by totiž v roku 2015 mali vytvoriť prebytok 141,2 milióna eur, čím by prišlo k obmedzeniu výdavkov na hmotný majetok. Vláda počíta tiež s rekordným čerpaním eurofondov, ktoré by pri nesplnení cieľa prepadli.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #rozpočet #deficit #Slovensko #HDP