Rezort financií doň totiž zapracoval aktuálne pozitívnejšie makroprognózy zo septembra a taktiež dopady novej výkazníckej metodiky ESA 2010. Po novom tak počíta na budúci rok s deficitom verejnej správy na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu, kým pôvodný návrh hovoril o schodku na úrovni 2,49 % výkonu ekonomiky.
Nové znenie návrhu rozpočtu bolo v pondelok na programe mimoriadneho rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Sociálni partneri sa napokon na znení návrhu nezhodli pre postoj Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy totiž žiadajú okrem iného napríklad zvýšiť objem transferov na financovanie prenesených kompetencií štátnej správy, na financovanie sociálnych služieb, na výstavbu nájomných bytov či zreálniť niektoré príjmové položky miest a obcí. Predstavitelia ZMOS-u kritizujú aj skutočnosť, že rezort financií im v návrhu rozpočtu načrtol príliš veľké prebytky, ktorých dosiahnutie považujú za nereálne.
Ostatní sociálni partneri podľa šéfa tripartity, ministra práce Jána Richtera, s návrhom rozpočtu súhlasili s pripomienkami, o ktorých by mali ešte s rezortom financií rokovať. „Pokladám to v tejto chvíli za relatívny úspech. Som presvedčený, že aj ten ďalší časový priestor, ktorý tu je do vlády a následne do parlamentu, je ešte priestorom, aby aj ZMOS mohol s ministerstvom financií tie otázky, ktoré sa týkajú ich problematiky, prerokovať,“ povedal po rokovaní tripartity Richter.
Ako minister dodal, dodal, treba však brať na vedomie, že veľmi veľa vecí v súčasnosti obmedzuje fungovanie dlhovej brzdy. „To je vlastne aj problém ZMOS-u, ktorý očakával, že budú môcť prostriedky ďaleko viac navýšiť najmä z hľadiska výdavkov,“ povedal.
Minister financií Peter Kažimír o návrhu s novým rozpočtovaným deficitom hovorí, že je to výsledkom lepšieho výberu daní, zlepšovania situácie na trhu práce a celkovo zlepšovania ekonomického prostredia. Pripúšťa, že v rozpočte ešte nie sú zahrnuté niektoré otvorené otázky, ako otázka kolektívneho vyjednávania, otázka miezd učiteľov, či otázka odpočítateľnej položky na odvodoch.
Zároveň však tvrdí, že priestor v rozpočte sa ešte nájde. „Deficit na úrovni 1,98 % je oveľa ambicióznejší, ako od nás vyžadujú európske pravidlá. Je postavený na základe fungovania dlhovej brzdy, ktorá ešte v týchto dňoch platí,“ povedal Kažimír s tým, že sa dá predpokladať, že Eurostat po zapracovaní novej metodiky ESA 2010 slovenský verejný dlh za minulý rok opäť posunie pod úroveň 55 % hrubého domáceho produktu. V konečnom dôsledku by sa tak aktuálna hranica dlhovej brzdy, ktorá neumožňuje predložiť deficit s medziročným nárastom výdavkov, neuplatňovala.
„Dá sa predpokladať, že rozhodnutie Eurostatu z októbra nás dostane pod úroveň 55 %. Je stále vytvorený priestor aj na pokrytie nákladov kľúčovej odvodovej reformy a myslím si, že aj výsledky kolektívneho vyjednávania s ohľadom na vývoj inflácie v budúcom roku by mohli znamenať dohodu so sociálnymi partnermi,“ tvrdí minister.
Aké bude znenie rozpočtu vo finále, je tak momentálne stále otázne. Nie je totiž vylúčené, že po budúcotýždňovej správe z Eurostatu o znížení dlhu pod 55 % rozpočtovaný deficit predsa len porastie. „To už je otázka národnej rady. Vláda a rezort financií predkladá návrh rozpočtu, ktorý musí byť v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a tento návrh je presne taký,“ povedal minister Kažimír.