Po meškaní sa diaľnice na východe preberajú

Meškanie vo výstavbe kľúčovej diaľnice D1 na východe Slovenska by sa nemalo viac zväčšovať. Pri Prešove sa úsek Fričovce - Svinia dostal po zosuve pôdy do dvojmesačného sklzu a ďalšie meškanie sa črtalo pre problémy zhotoviteľa s uhrádzaním faktúr dodávateľom, ktorí odmietali pracovať.

12.10.2014 20:00 , aktualizované: 13.10.2014 07:00
doprava, diaľnica, kamión, cesty Foto: ,
Diaľničiarom sa preto javí ako reálne, že diaľnica pri Prešove bude hotová v auguste 2015. /Ilustračné foto/
debata (26)

Po štarte reštrukturalizácie v Doprastave, ktorej cieľom má byť čiastočné splatenie dlhov, sa však problémy zmiernili. Reštrukturalizáciu oznámil aj Váhostav. Štát počíta s tým, že tieto procesy nespôsobia ďalšie posúvanie termínov pri výstavbe diaľnic.

"Po začiatku procesu reštrukturalizácie Doprastav zvýšil svoje výkony na stavbe Fričovce – Svinia,“ povedal pre Pravdu generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Milan Gajdoš. Pod rýchlejšie tempo na stavbe sa podľa neho podpísali práve urovnanejšie vzťahy s veriteľmi.

Diaľničiarom sa preto javí ako reálne, že diaľnica pri Prešove bude hotová v auguste 2015. Krátko predtým by mal byť odovzdaný aj levočský úsek D1 a potom bude diaľnicou spojený Prešov s Ružomberkom. Na úplné diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami, očakávané v roku 2021, treba dokončiť rozrobené časti D1 pri Žiline, Martine, Ružomberku a tiež dva zatiaľ nerozostavané úseky Turany – Hubová a obchvat Prešova.

Do reštrukturalizácie sa medzičasom dostal aj Váhostav, ktorý má stavebne pod palcom žilinský, martinský, ružomberský a levočský úsek diaľnice D1 a takisto diaľnicu D3 na Kysuciach a rýchlostnú cestu v Detve. Práve martinskú a levočskú diaľnicu nestihne Váhostav odovzdať podľa plánov tento rok. Hoci v ich prípade je za meškaním počasie a masívne povodne, dôvodom mali byť aj nedostatočné kapacity a nespokojní veritelia odchádzajúci zo stavieb. Úseky D1 Dubná Skala – Turany a D1 Jánovce – Jablonov tak dostanú nový termín odovzdania motoristom v júni 2015.

Za postavenie martinskej diaľnice dlhej 16 kilometrov dostane Váhostav takmer 138 miliónov eur. Deväťkilometrový úsek pri Levoči stavia Váhostav spolu s firmou Bögl a Krýsl, čiže za jeho výstavbu si rozdelia 60 miliónov eur.

„Váhostav bol pod tlakom veriteľov, pričom boli na firmu podané aj návrhy na konkurz. Reštrukturalizáciou chceme firmu ozdraviť a uspokojiť našich veriteľov vo vyššej miere ako pri konkurze. Nemenej dôležité bude ozdraviť firmu aj smerom dovnútra,“ hovorí nový generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík.

Zároveň dodáva, že firma bude riadne pokračovať na začatých stavbách. „Chceme získať aj nové zákazky tak, aby sme zachovali zamestnanosť,“ dodáva Moravčík.

Dvadsaťpäť kilometrov diaľnic, ktoré chcel štát odovzdať do užívania tento rok, tak motoristi nedostanú. Problémom je naďalej aj včasné dokončenie päť kilometrov dlhého obchvatu Žiaru nad Hronom.

„Ten bol plánovaný na odovzdanie do konca tohto roka. Je potrebné povedať, že v auguste bola výstavba ovplyvnená veľkým úhrnom zrážok. Keďže dielo ešte nebolo dokončené a bolo vo výstavbe, tak tento vplyv bol o to silnejší a dôsledky môžu ovplyvniť konečný termín. Nateraz môžem skonštatovať, že zhotoviteľ robí všetko preto, aby rýchlostnú cestu dokončil do konca roka pred zimou. Ak sa to však nepodarí, tak najskôr sa tak stane v apríli až máji,“ odhaduje Gajdoš. Rýchlostnú cestu R2 v okolí Žiaru nad Hronom stavia od konca roku 2012 Strabag za vyše 26 miliónov eur.

Diaľničiari: Pri krachu postavia diaľnice iní

Štátna diaľničná spoločnosť pripravila spôsob, ako zabrániť dlhotrvajúcemu meškaniu stavieb v prípade, že v budúcnosti niektorá zo zhotoviteľských firiem nebude schopná dielo dokončiť. Gajdoš hovorí, že k takémuto kroku sa odhodlali vôbec po prvý raz.

„Pôjde o rámcovú zmluvu na dokončovacie a sanačné práce na diaľniciach a rýchlostných cestách. Nový zhotoviteľ by tak v prípade nutnosti najneskôr do šiestich mesiacov bol na danej stavbe. Najhoršie pre nedokončenú diaľnicu je totiž jej dlhé zakonzervovanie,“ hovorí Gajdoš.

Nechcel pritom konkretizovať, či štátnu spoločnosť k tomuto rozhodnutiu dohnali reštrukturalizácie dvoch stavebných gigantov. Ak by obe firmy po ozdravnom procese ďalej pokračovali vo svojej činnosti a žiadne úseky by sa už nedostali do sklzu oproti harmonogramu, na budúci rok by sa odovzdalo až vyše 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

Koncom tohto roka by sa navyše mal začať hľadať staviteľ prešovského diaľničného obchvatu, 14 kilometrov dlhej diaľnice D1 za Košicami od Budimíru po Bidovce, päť kilometrov dlhej rýchlostnej cesty R3 od Tvrdošína po Nižnú a diaľnice D3 z Čadce do Svrčinovca.

Šesť pruhov do Bratislavy nie je istých

Naďalej s otáznikom však zostane dostavba šesťpruhovej diaľnice na západe Slovenska medzi Bratislavou a Trnavou. Stále chýbajú odstavné pruhy. Problémom sú totiž financie.

„Rozšírenie D1 medzi Bratislavou a Trnavou je rozdelené na dve etapy, a to Bratislava – Senec a Senec – Trnava. V súčasnosti máme zazmluvnené projekčné firmy, ktoré projektujú jednotlivé stupne dokumentácie tak, aby sme mohli mať všetku dokumentáciu pripravenú k vypísaniu súťaže na zhotoviteľa v októbri 2015,“ načrtol Gajdoš. S výstavbou by sa tak začalo v roku 2016.

Rozšírenie diaľnice na plnohodnotných šesť pruhov aj s odstavnými pruhmi majú finančne diaľničiari pokryť 100–miliónovým úverom. Stále však nie je jasné, či sa s úverom bude počítať v rámci celkového zadlženia krajiny.

„Vzhľadom na to, že rokovania ministerstva financií a Národnej diaľničnej spoločnosti o podmienkach financovania na budúci rok stále prebiehajú, v súčasnosti nie je možné kvantifikovať presný vplyv na verejné financie,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií. Ako Gajdoš poznamenal, rozširovanie najpotrebnejšej diaľnice v krajine nie je v balíku stavieb financovaných z prostriedkov Európskej únie a na jej stavbu teda musia mať najskôr zazmluvnené zdroje, či už z rozpočtu diaľničnej firmy, alebo ministerstva dopravy.

Pred šiestimi rokmi diaľničiari uvažovali o rozšírení D1 na štyri pruhy v jednom smere. Obávali sa toho, že postupom času nebude šesť pruhov stačiť. Ukázalo sa však, že podľa intenzít, ktoré hovoria o 100–tisíc autách denne, postačí šesťpruhová diaľnica na niekoľko ďalších rokov.

Väčší problém bol na vstupe do Bratislavy, ale zápchy sa vyriešili tretím pruhom na úsekoch pri Zlatých pieskoch a Ružinove. Rýchlosť áut sa v rannej špičke o ôsmej hodine z pôvodných 25 kilometrov za hodinu zvýšila na takmer 83 kilometrov za hodinu.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #diaľnice #výstavba diaľnic