„Nemáme žiadne plány zaviesť obmedzenia cudzích mien ani pohybu kapitálu,“ povedal ruský prezident na konferencii, ktorá má povzbudiť príliv zahraničných investícií v období „sankčnej vojny“ medzi Ruskom a západnými krajinami.
Hoci sa Putin sa snažil ukázať na pozitívne trendy v rozvoji ruskej ekonomiky, hodnotenie nezávislých expertov je opačné. Tohtoročný odliv investícií sa odhaduje na 100 až 120 miliárd dolárov, inflácia sa pohybuje okolo ôsmich percent, kurz meny sa blíži kritickej hranici 40 rubľov za dolár.
Putin v prejave naznačil, že v budúcnosti môžu v zahranično obchodných transakciách Ruska nahradiť americký dolár národné meny.
„Máme v úmysle aktívne využívať národné meny v obchodovaní s energetickými zdrojmi s Čínou a ďalšími štátmi,“ konštatoval ruský prezident. Využívanie národných mien je podľa neho dôležitým nástrojom pre obmedzenie ekonomických rizík.
Šéf Kremľa v prejave predpovedal „podstatný skok“ v rozvoji ruského priemyslu, najmä spracovateľských odvetví. „Spolu s rozvojom zahraničného obchodu, s podporou exportu a účasťou v integračných procesoch budeme v plnej miere využívať jednu z konkurenčných výhod Ruska – veľký objem vnútorného trhu. Našou úlohou je v najbližších rokoch zabezpečiť priemyselný skok a vytvoriť silné, konkurencieschopné národné spoločnosti v spracovateľských odvetviach,“ vyhlásil prezident.
Putin upozornil, že napriek sankciám mnohí zahraniční investori Rusko neopustili. „Mnohí seriózni investori a dávni ekonomickí partneri ďalej zvyšujú svoje investície v najrôznejších odvetviach nášho hospodárstva,“ povedal. Zahraničný tlak, ktorého prejavom sú protiruské sankcie pre ukrajinskú krízu, podľa prezidenta len upevnil rozhodnosť Moskvy dosiahnuť požadované výsledky v prioritných smeroch.
„Je to mocný podnet pre rozvoj vedeckých výskumov, pre modernizáciu priemyslu a infraštruktúry, pre vytváranie nových pracovných miest a zvýšenie kvality života ruských občanov,“ konštatoval Putin. Rusko sa podľa neho stane „silnou, slobodnou a prekvitajúcou krajinou otvorenou svetu“.
Nemecký exkancelár Schröder kritizoval sankcie
Uvalenie európskych sankcií na Rusko bola chyba a Nemecko by sa malo napriek ukrajinskej kríze snažiť o posilnenie obchodných vzťahov s Ruskom. V stredu to na podnikateľskom fóre v Rostocku povedal bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý teraz pôsobí ako šéf dozornej rady vo firme Nord Stream, ktorá je dcérskou spoločnosťou ruského Gazpromu.
Podľa Schrödera sankcie narušujú komunikáciu medzi európskymi a ruskými predstaviteľmi. Bývalý kancelár tvrdí, že je potrebné „budovať mosty“ a snažiť sa dialóg posilňovať. „Musíme zostať pripravení na rokovania, musíme sa snažiť navzájom si porozumieť a pochopiť, čo je pre toho druhého dôležité. Potrebujeme sa navzájom, a preto nesmieme svoje vzťahy obmedzovať,“ povedal Schröder.
Práve dialóg na obchodnej úrovni podľa bývalého kancelára môže otvoriť cesty k diplomatickému riešeniu ukrajinskej krízy. Schröder práve diplomaciu vníma ako jediný možný spôsob, ako ukrajinský konflikt prekonať.
„Špirála násilia sa dá prelomiť politickým rokovaním. Treba však obnoviť vzájomnú dôveru, ktorá teraz chýba,“ tvrdí Schröder.
Bývalý nemecký kancelár dlhodobo udržiava dobré vzťahy s ruskými predstaviteľmi. Tento rok v apríli vyvolali v Nemecku kritiku fotografie z osláv Schröderových 70. narodenín, na ktorých bol expremiér v objatí ruského prezidenta Vladimira Putina. Fotografie boli zhotovené v čase, keď Európska únia rozšírila protiruské sankcie kvôli tomu, že Moskva poskytla podporu separatistom na východe Ukrajiny.
Schröder sa aj v stredu prihlásil k tomu, že má k Rusku blízko. „Stojím si za tým, že chcem Rusku, jeho ľudom a jeho politickému vedeniu porozumieť. Nehanbím sa za to, naopak, som na to pyšný,“ vyhlásil.