Učitelia či lekári by si mali polepšiť

Spolu 350–tisíc štátnych zamestnancov si má od januára budúceho roka platovo polepšiť. Vláda by chcela druhý rok po sebe zvýšiť platy pre učiteľov, nepedagogických zamestnancov, štátnych a obecných úradníkov, lekárov aj sestričky.

30.09.2014 12:00
debata
zväčšiť
platy, verejná správa

Rokovania s odborármi už odštartovali a ďalšie kolo diskusií bude už v utorok. Učitelia dostali podľa informácií Pravdy návrh na 5–percentný rast platov, čo však odborárom nepostačuje.

„Nebude to stačiť na splnenie sľubu predchádzajúceho ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorý sa zaviazal do konca roka 2016 zvýšiť platy učiteľov na 1,2–násobok priemerného platu v národnom hospodárstve,“ tvrdí šéf školských odborov Pavel Ondek.

Priemerný plat na základných a stredných školách má tento rok podľa ministerstva financií dosiahnuť 962 eur, pričom priemerný plat v národnom hospodárstve je 850 eur. Na tohtoročný rast platov zamestnancov štátu išlo 130 miliónov eur a peniaze sa črtajú aj pre budúci rok. V pondelok totiž rezort financií oznámil, že vďaka lepšiemu výberu daní a zmenám legislatívy získa štát dodatočných až 718 miliónov eur.

Problémom je vysoký štátny dlh, ktorý aktivoval v ústavnej dlhovej brzde klauzulu o zmrazených výdavkoch. Na rozmrazenie výdavkov aj rast platov treba buď zmeniť zákon, alebo sa spoliehať na dodatočný pokles dlhu po očakávanom októbrovom prepočítaní na novú európsku metodiku. Dlh za rok 2013 presiahol hranicu 55 % HDP, ale Národná banka Slovenska predpokladá, že so zmenou metodiky výpočtu HDP dlh klesne.

„Keby dlh klesol pod 55 % HDP, prestanú platiť sankcie vyplývajúce z tretieho sankčného pásma a mali by sa uplatňovať len sankcie druhého pásma. Znamená to, že vládou predložený rozpočet na rok 2015 a 2017 a rozpočty samospráv na rok 2015 nemusia počítať so zmrazením výdavkov,“ hovorí Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Valorizáciu môžu rozlúsknuť štatistici

Ak by dlh zostal nad úrovňou 55 percent výkonu ekonomiky a dlhová brzda by sa nezmenila, platy štátnych zamestnancov by rástli, len ak štát dokáže ušetriť na svojej vlastnej prevádzke. Zároveň platí, že aj štátni zamestnanci s nízkymi platmi si podobne ako súkromní pracovníci polepšia so zmenou odvodov. Štát ide od januára znižovať odvody pre ľudí so zárobkom do zhruba 480 eur. Pri minimálnej mzde (na budúci rok 380 eur) má ísť čistý plat hore o 32 eur.

Rezort školstva sa nateraz nespolieha na reformu odvodov ani na to, že dlh krajiny klesne a dlhová brzda sa zmení automaticky. Minister školstva Peter Pellegrini presviedča opozíciu na zmiernenie dlhovej brzdy.

„Ak opozícia nebude súhlasiť so zmenou zákona o dlhovej brzde zriaďovatelia nebudú môcť poslať školám na platy učiteľov viac peňazí, aj keby ich ministerstvo školstva a ministerstvo financií našli. Jedinou možnosťou je, že by samosprávy našli rezervu vo svojich rozpočtoch a znížili by iné výdavky,“ upozornilo ministerstvo školstva.

Zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde podporujú aj odborári. „Pre dodržanie zákona o dlhovej brzde sa môže stať, že zvyšovanie platov niektorých štátnych zamestnancov v roku 2015 bude nulové a v takom prípade majú v rukách výšku platov státisícov ľudí poslanci parlamentu,“ povedal predseda Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Zákon o dlhovej brzde sa totiž môže uvoľniť len hlasmi 90 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Smer má v parlamente 83 poslancov a je otázne, či sa mu podarí nájsť podporu siedmich opozičných poslancov.

„Politické rokovania o prípadnom otvorení zákona o rozpočtovej zodpovednosti (dlhovej brzde) už prebiehajú,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová– Ksenzsighová. Je snaha nájsť dohodu s opozíciou.

„Aj my chceme pomôcť školstvu, ale zo strany Smeru nevidíme úprimnosť pri otváraní zákona o dlhovej brzde. Skôr to vyzerá na to, že vláde ide prioritne o to, aby mohla viacej míňať a štátnych zamestnancov má ako rukojemníkov na presadenie tohto cieľa,“ povedal podpredseda KDH pre oblasť financií Miloš Moravčík.

Poslanec Ivan Švejna (Most) si dlhodobo vie predstaviť odbornú diskusiu o zmenách v zákone o dlhovej brzde, ale nepovažuje za dobré, ak by prišlo k úpravám len preto, že štát nevie nájsť dostatok úspor na zvyšovanie platov svojich zamestnancov.

V budúcom roku je ohrozené najmä zvyšovanie platov štátnych zamestnancov spadajúcich pod kompetencie starostov, primátorov a županov.

Učiteľom viac, iným menej?

Niektoré samosprávy totiž už v minulých rokoch museli v rámci šetrenia obmedziť nočné svietenie, opravu ciest či úpravu mestskej zelene. V prípade ministerstiev je priestor na úspory pomerne veľký, v dôsledku čoho môže v budúcom roku nastať aj taká situácia, že niektorým štátnym zamestnancom sa platy zdvihnú a iným vôbec.

„Áno, nám dodržanie zákona o dlhovej brzde spôsobí problém pri zvyšovaní platov učiteľov,“ povedala Oľga Prekopová, hovorkyňa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja. O problémoch hovoria kraje bez ohľadu na to, či na ich čele sedia predstavitelia súčasnej vlády alebo opozície. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj očakáva problémy pri zvyšovaní platov učiteľov materských škôl. Všetko bude závisieť od toho, aké úspory si samosprávy budú môcť dovoliť.

„V prípade, že ostatné odvetvové odbory nájdu priestor na zníženie nárokov, problémy so zvyšovaním miezd by nemuseli nastať,“ dodala Zuzana Bobriková, hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kra­ja.

Učitelia si v priemere tento rok polepšili o 42 eur za mesiac. Ďalší štátni zamestnanci uvideli na svojich výplatných páskach o 16 eur viac.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #učiteľ #úradník