Vojnu sankcií môže vystriedať plynová kríza

Rusko ani Európska únia nateraz nechcú pokračovať vo vzájomných sankciách.

26.09.2014 10:00
Vladimir Putin, Alexej Miller Foto:
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a šéf ruského Gazpromu Alexej Miller rozhodnú, aké budú dodávky plynu na Ukrajinu a do Európy počas zimy.
debata (52)

Ešte pred pár dňami po ďalších obmedzeniach úverov pre ruské ropné firmy a banky Rusko varovalo, že „asymetricky“ zavrie ruské vzdušné nebo či zastaví dovoz nových aj ojazdených áut z EÚ. Už predtým Rusko po tom, čo ho EÚ odstrihla od úverov v eurách, odvetne zastavilo dovoz potravín z únie.

Na posledné kolo sankcií však Rusko, ktoré na vzájomné sankcie ekonomicky dopláca podobne ako štáty EÚ, oficiálne napokon nereagovalo a oznámilo, že ani tak už nemieni urobiť. „Len“ sa obmedzili dodávky plynu pre viaceré štáty vrátane Slovenska. To môže naznačovať ďalšiu stratégiu Ruska, ktoré sa po revolúcii na Kyjevskom námestí snaží získať späť vplyv na Ukrajine.

Rusko aj za cenu sankcií a ekonomických strát sympatizuje so separatistami bojujúcimi na Ukrajine. Práve blížiace sa ochladenie a nutnosť kúriť môže byť ďalším dôležitým momentom. Ukrajina totiž bez drahého ruského plynu pri mrazoch nebude kúriť, nespokojnosť ľudí sa môže zvýšiť, čo by mohlo pomôcť náladám pripojiť sa k Rusku.

Bude plyn opäť zbraňou?

„Z ekonomického uhla pohľadu by však zatvorenie kohútikov nemalo logiku. Ruský štátny rozpočet je veľmi závislý od príjmov z predaja komodít. Ide však o silnú politickú zbraň, ktorú bude môcť Rusko použiť,“ tvrdí analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Rusko môže teoreticky obmedziť dodávky plynu len cez Ukrajinu tak, aby to pocítila najmä táto krajina. V takom prípade by sa síce zastavil aj tranzit plynu cez Ukrajinu, ale krajiny ako Slovensko či Česko môžu plyn čerpať alternatívne severnou vetvou cez plynovod North Stream na dne Baltického mora. Na situáciu by však doplatil slovenský pološtátny Eustream, ktorý by stratil príjmy z tranzitu ruského plynu, čo by výrazne pocítil aj slovenský štátny rozpočet. Tak Rusko, ako aj EÚ naznačujú, že vojna sankcií sa zastavila a hlavnou témou je teraz plyn.

„O sankciách nediskutujeme, nie je to priorita. Musíme byť pripravení reagovať, ale nie zavedením ďalších protiopatrení, to by bolo kontraproduktívne. Treba skôr podporiť sektory, na ktoré boli sankcie uvalené,“ vyhlásil to minulý týždeň na ekonomickom fóre v Soči minister hospodárskeho rozvoja Alexej Uljukajev. Zároveň neočakáva, že by Západ prišiel ešte s ďalšou vlnou sankcií.

„Nateraz sa o nových sankciách proti Rusku neuvažuje. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia na Ukrajine,“ povedal podľa agentúry Reuters vysokopostavený diplomat v Bruseli.

Kľúčové rokovanie v Berlíne

Rozhodnutie Kremľa nezavádzať protiopatrenia je podľa ekonómov opäť najmä politické, čím chce Moskva signalizovať vôľu riešiť situáciu na východe Ukrajiny, lebo si uvedomuje, že protisankcie by opäť mali negatívny dosah aj na Rusko.

„Každé ďalšie kolo sankcií a odvetných opatrení škodí obom hospodárskym celkom, tak EÚ, ako aj Rusku. Sankcie sú z ekonomického hľadiska jednoznačne nezmyselné. Obmedzovanie voľného pohybu tovarov a služieb sa negatívne podpíše pod rast na oboch stranách. Problémom je, že o sankciách rozhodujú politici, ktorí sledujú mocenské ciele a menej hľadia na ich nepriaznivé ekonomické dopady,“ dodáva analytik Pánis.

Minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry ITAR–TASS povedal, že Rusko sa odvetnými opatreniami nesnaží Západ trestať, „len sleduje svoje vlastné záujmy a snaží sa posilniť ekonomiku a podporiť konkurencieschop­nosť Ruska“.

„Tiché“ protiopatrenia Moskvy v podobe zatvárania kohútikov s plynom a obmedzenie tejto komodity nielen Ukrajine, ale aj Slovensku či Poľsku je však podľa ekonómov ruským „esom v rukáve“.

V piatok sa pritom očakávajú v Berlíne vyjednávania o cene plynu medzi Ukrajinou a Ruskom za účasti Európskej komisie.

„Gazprom je ochotný znížiť cenu plynu na 380 dolárov za tisíc kubíkov. Priemerná cena pre jeho európskych zákazníkov je na úrovni 372 dolárov za tisíc kubíkov. Pravdepodobne dôjde k dohode. Navyše Európska komisia navrhuje, aby Ukrajina platila cenu 385 dolárov za tisíc kubíkov v zimnom období a cenu 325 dolárov v letnom období. Navrhované cifry sú veľmi blízke, preto je vysoká pravdepodobnosť, že sa obe strany dohodnú,“ komentuje Michal Valentík, hlavný investičný stratég spoločnosti Generali PPF Invest. Otázne však je, či do rokovaní o cene opäť nevstúpi politika a ruské záujmy na Ukrajine.

Tri ekonomické scenáre pre Putina

Ruská ekonomika síce dosiaľ pritvrdzovanie sankcií zo strany EÚ výraznejšie nepocítila, no postupne prichádza o dvojpercentný hospodársky rast z konca minulého roka. Celý druhý polrok tohto roka má byť Rusko v miernej hospodárskej recesii tesne pod nulou. Podľa ekonómov existujú pre Rusov tri možné scenáre ďalšieho vývoja ich ekonomiky. Prvým je vyriešenie konfl iktu na Ukrajine a zrušenie sankcií. Tým by sa Rusko dostalo k opätovnému ekonomického rastu už v úvode budúceho roka.

Druhá situácia je status quo. To znamená, že súčasný stav bude pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch a obe strany budú vyčkávať. V tomto prípade by Rusko bolo oslabené i v ďalších rokoch, ale vykrylo by to zdravým ekonomickým prostredím, teda ich nízkou nezamestnanosťou, nízkym zadlžením či rastom reálnych miezd.

„Postavili by sa na nohy a orientovali sa na iných obchodných partnerov,“ hovorí Valentík. Napríklad orientáciou na Čínu, kam teraz Rusko upriamuje svoju pozornosť. Tretím scenárom je prehĺbenie krízy alebo otvorená vojna, ktorá by akékoľvek obchodné vzťahy a tok kapitálu zastavila. To by poslalo Rusov do hlbokej recesie.

Sankcie zlacňujú ropu

Valentík však zdôrazňuje, že pre Rusko je dôležitá spolupráca so Západom najmä v oblasti technológií ťažby ropy. V tomto Rusko minimálne zo strednodobého hľadiska nutne potrebuje pomoc Západu a jeho know–how v ťažbe ropy.

„Mohlo by dôjsť k tomu, že USA zvýšia svoju ťažbu ropy a spolu s posilňujúcim dolárom by cena ropy mohla výrazne klesnúť, čo by bolo pre Rusko ako komoditnú krajinu veľmi negatívne. Preto Rusko nechce tlačiť na pílu, aby Európa a USA neprišli s prísnejšími sankciami,“ doplnil Valentík.

Problémy obchodnej vojny s Európskou úniou zasahujú aj ruský automobilový priemysel. V auguste sa znížil predaj osobných automobilov o 26 percent. Ruská vláda plánuje zabrániť ďalšiemu poklesu predaja rozbehnutím šrotovného. Ruský výrobca nákladných áut Kamaz aktuálne ohlásil, že tento mesiac na tri dni obmedzí výrobu. Rozhodnutie spoločnosť zdôvodnila zhoršujúcimi sa podmienkami na domácom trhu. Druhý najväčší automobilový trh v Európe po Nemecku čelí prudkému prepadu. Slabší ruský rubeľ zároveň spôsobil, že veľa obyvateľov odkladá investície do drahších nákupov.

Automobilka Kamaz, v ktorej má nemecký koncern Daimler podiel 15 percent, vykázala v prvom polroku tohto roka čistú stratu 30,65 milióna eur.

Drahšie nákupy pre Rusov

Svetová banka najnovšie očakáva, že ruská ekonomika bude stagnovať nielen tento rok, ale aj najbližšie dva roky. Odôvodňuje to tým, že Rusko platí cenu za ukrajinskú krízu, absenciu reforiem a vrtkavú ekonomickú politiku.

Banka počíta, že hrubý domáci produkt Ruska tento rok stúpne o 0,5 percenta, čo zodpovedá aj predpovedi ruského ministerstva financií. V roku 2015 má ruská ekonomika podľa Svetovej banky rásť len o 0,3 percenta a v ďalšom roku o 0,4 percenta. Ruská vláda predpovedá na budúci rok zvýšenie HDP o 1,2 percenta a v roku 2016 zrýchlenie rastu na dve percentá.

„Ruská vláda predpokladá, že vzrastú investície. Podľa nás bude investičná aktivita slabšia,“ tvrdí vo svojej prognóze Svetová banka. Rovnako predpokladá útlm domáceho dopytu, ktorý je v posledných rokoch významným ťahúňom ruskej ekonomiky. Dôvodom je zákaz dovozu potravín do Ruska, čo spôsobuje väčší dopyt ako ponuku, a tým aj rast cien. Európska banka pre obnovu a rozvoj v treťom kvartáli tohto roka očakáva nárast inflácie v Rusku, teda spotrebiteľských cien, zo súčasných 5,5 na 7,5 percenta. Nákupy pre tamojších Rusov sa v tom prípade výrazne predražia.

Rozhovor s analytikom spoločnosti Next Finance Jiřím Cihlárom o účinkoch sankcií na Rusko si môžete prečítať v tlačenom vydaní denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Rusko #plyn #sankcie #Ukrajina