„Na finančných trhoch kvôli referendu zavládla nervozita, nakoniec sa však ukázalo, že tábor NIE škótskej nezávislosti je pomerne silný. Trhy sa upokojili a obrátili svoju pozornosť späť k ekonomickým vyhliadkam,“ povedal podľa agentúry Reuters analytik Minori Učida zo spoločnosti Bank of Tokyo-Mitsubishi UFJ.
Jedna z najväčších bánk v Edinburghu, Lloyds Banking Group, v piatok vyhlásila, že si v Škótsku ponechá „významné postavenie na trhu“ a sústredí sa teraz na väčšiu podporu poskytovania úverov bežným ľuďom a firmám. Banka bola pritom jedným z piatich peňažných ústavov, ktoré minulý týždeň uviedli, že presunú svoje sídla do Anglicka, ak by Škóti hlasovali za nezávislosť. „Skupina je hrdá na svoje silné škótske dedičstvo. Naďalej sa úplne sústreďujeme na podporu domácností a firiem v Škótsku rovnako ako vo zvyšku Spojeného kráľovstva,“ uvádza banka v stanovisku.
Už pred týždňom sa pritom výrazne zdvihla vlna kritiky zo strany viacerých bánk sídliacich v Škótsku. Denník Financial Times priniesol informáciu, že spoločnosť Multrees Investor Services sídliaca v Edinburghu presunula z účtov svojich klientov stovky miliónov libier. Zmeniť sídlo v prípade rozdelenia plánoval aj popredný finančný dom Royal Bank of Scotland. Aj bežní ľudia sa začali zaujímať o svoje úspory v bankách v prípade nezávislosti krajiny. Hromadný výber úspor z bánk by tamojší finančný sektor položil na kolená.
Samostatné Škótsko by potrebovalo pomoc
Niektorí ekonómovia tvrdia, že v prípade, ak by sa Škótsko osamostatnilo, ako prvé by muselo žiadať o finančnú podporu od Medzinárodného menového fondu. „Celkový fiškálny deficit Škótska, vrátane kapitálových výdavkov, sa za posledných päť rokov v pomere k jeho HDP pohyboval na vysokých, dvojciferných úrovniach, od 13,2 do 17,2 percenta HDP,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Na porovnanie, deficit verejných financií na Slovensku bol za minulý rok na úrovni troch percent HDP.
Škótsko, v ktorom žije 5,3 milióna ľudí, sa tak podieľalo viac ako pätnástimi percentami na celkovom deficite 63-miliónovej Veľkej Británie. Jej celkový fiškálny deficit bol vlani 7,3 percenta HDP. V nominálnom vyjadrení to vlani predstavovalo zadlženie krajiny 17,6 miliardy britských libier.
„Aj po zohľadnení mimoriadnych príjmov, ktoré má rozpočet spojenej monarchie z ťažby v Severnom mori, je rozpočtová situácia Škótska nelichotivá. Ak by sa príjmy z ťažby prepočítavali podľa podielu populácie, bol by vlaňajší deficit 13,3 percenta HDP. Ak by sa aj výnosy prepočítavali na základe geografického podielu, celkový deficit by dosiahol 8,3 percenta HDP,“ komentuje Vaňo.
Okrem neudržateľného smerovania verejných financií pritom v prípade potenciálneho osamostatnenia sa podľa jeho slov treba pozerať aj na dodatočné náklady spojené so zriadením nového štátu, ktoré sú odhadované na niekoľko miliárd libier, ako aj na okamžitú potrebu refinancovať vysoký schodok verejných financií emisiami nových štátnych dlhopisov na finančnom trhu. S najväčšou pravdepodobnosťou za úroky o dosť vyššie, ako si požičiava Veľká Británia.
Kto na koho dopláca?
Škóti sa dlhodobo sťažujú, že dostávajú menej, ako prispievajú. Podľa šéfa Škótskej národnej strany Alexa Salmonda sa Škótsko podieľa na britskej ekonomike až 9,9 percenta, pričom získava len 9,3 percenta z celkových výdavkov krajiny.
„Angličania argumentujú, že Škóti dostávajú z Anglicka viac, ako platia na daniach. Škóti zase naopak. Analýzy londýnskych finančných inštitúcií nie sú však príliš presvedčivé. Prečo by mali Škóti veriť ekonomickým analýzam zhotoveným Angličanmi v Londýne? Naozaj by ste v roku 1992 verili analýzam, vypracovaným Čechmi v Prahe, predpovedajúcim, že Slovensko po rozdelení Československa postihne hospodárska katastrofa?“ povedal pre Pravdu Ján Čulík, šéfredaktor webového portálu Britské listy, ktorý od roku 1978 žije a pracuje v Škótsku.
Pravda však je, že bez Škótska by mali Briti nižší životný štandard. Veľká Británia by totiž bez škótskej ropy a zemného plynu, ktorý sa ťaží v Severnom mori, prišla o značnú časť zdrojov, z ktorých roky profituje. Samotnej Británii pomáha aj tradičná škótska whisky, ktorá je po rope a plyne jej druhým najväčším vývozným artiklom. Populárna obilná pálenka tvorí štvrtinu z celkového exportu jedla a nápojov zo Spojeného kráľovstva, pričom objemy vývozu stále narastajú.
„V debate o škótskej nezávislosti sa vyskytovali ekonómovia i podnikatelia na oboch stranách debaty, ktorí argumentovali v prospech oboch táborov. Je tu značné množstvo podnikateľov, ktorí tvrdia, že nezávislé Škótsko by prosperovalo, čo vlastne tvrdili i politickí predstavitelia kampane YES. Tí argumentovali, že budú presadzovať výrazne prorastovú hospodársku politiku,“ tvrdí Čulík.
Samostatné Škótsko by sa však zrejme nevyhlo po osamostatnení rozpočtovým škrtom, čo by malo tiež ťažké dôsledky na sociálne smerovanie štátu. Škótska vláda totiž vynakladá ročne nemalé finančné prostriedky na štedrý sociálny systém, ktorý značne prevyšuje verejné výdavky v Británii. Podľa novín Financial Times predstavujú ročné výdavky verejných financií na jedného Škóta približne 10-tisíc libier, čo je v prepočte okolo 12,5 tisíca eur. Škótsko bojuje aj so starnutím populácie.