Bratislavská tepláreň, ktorá vykuruje domácnosti v mestských častiach Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov, Dúbravka a Karlova Ves, sa dostala do problémov pre nezaplatené 26–miliónové odškodné firme Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre, ktorá patrí do portfólia Penty. Ešte v júli tohto roka však šéf Fondu národného majetku, ktorý je jediným akcionárom teplárne, tvrdil, že stále existuje možnosť, ako situáciu zvrátiť tak, aby tepláreň nemusela poslať finančníkom z Penty ani cent.
„Odberatelia v bytovkách sa o dodávku tepla obávať nemusia. Sme stále presvedčení o tom, že tento súdny spor je neopodstatnený a máme šancu v ňom uspieť,“ tvrdil Branislav Bačík. Teraz je však všetko inak a pre zablokované účty je reálne ohrozený začiatok vykurovania takmer polovice bratislavských domácností.
„Zablokovanie finančných prostriedkov a majetku nám bráni realizovať prípravy na vykurovaciu sezónu a zabezpečiť tepelnú pohodu pre viac ako 40 percent Bratislavy,“ poznamenala Jarmila Galandáková z Bratislavskej teplárenskej. Okrem domácností vykuruje tepláreň aj školy či nemocnice.
Penta však tvrdí, že ku krízovej situácii nemuselo dôjsť, ak by Bratislavská teplárenská reagovala na ich ponuku.
„Bratislavskú teplárenskú sme 21. augusta písomne oslovili s návrhom na zmierlivé riešenie. Ten zahŕňal odpustenie časti dlhu a pomoc pri zabezpečení financovania vyplatenia záväzku tak, aby nebolo ohrozené finančné fungovanie teplárne, teda dlhšia doba splatnosti a štandardné úrokové podmienky. Na tento náš návrh sme dodnes nedostali odpoveď,“ vraví Martin Danko, hovorca Penty.
Ako dodáva, exekučný návrh podali preto, aby 26–miliónová pohľadávka nebola premlčaná. K tomu by totiž došlo v prípade, ak by spoločnosť do 60 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia neuplatnila svoj nárok.
„Bratislavská teplárenská prehrala súdny spor, na naše ústretové návrhy nereaguje, správa sa iracionálne, pričom si berie do rúk obyvateľov Bratislavy ako rukojemníkov,“ hovorí Danko.
Podľa Fondu národného majetku (FNM) využila tepláreň všetky dostupné právne kroky tak v exekučnom, ako aj v súdnom konaní. „V exekučnom konaní boli podané námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a vo štvrtok bola podaná aj sťažnosť na postup exekútora a exekučného súdu. V súdnom konaní bolo podané generálnym prokurátorom mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR a generálny prokurátor zároveň navrhol odvolaciemu súdu aj odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí,“ tvrdí Miriam Žiaková z FNM.
Ako ďalej podotkla, v súčasnosti nie sú domácnosti ešte vykurované, nakoľko je vysoká vonkajšia teplota, a preto považujú za nevhodné traumatizovať obyvateľstvo a vyvolávať paniku, že v zimnom období zostanú bez tepla. Vylúčila, že by miliónové odškodné pre firmu z portfólia Penty zatiahol za tepláreň fond.
„V súčasnosti je fond v útlme svojej činnosti a nemá k dispozícii rezervu, z ktorej by pokryl záväzok Bratislavskej teplárenskej. Navyše, ide o spor, ktorý trvá desať rokov, vznikol v čase vlády Mikuláša Dzurindu a už v tomto 10–ročnom období mala byť vytváraná vedením teplárne rezerva pre prípad prehratého súdneho sporu,“ nazdáva sa Žiaková.
Rokovať s vedením teplárne už začal aj primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik. „Pre vedenie mesta, ktoré nemôže do tohto problému vstúpiť priamo, pretože nie je súčasťou teplárenskej spoločnosti, je podstatné získať jasné garancie, že dodávky tepla do domácností nebudú v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch ohrozené. Zároveň využijeme komunikáciu s predstaviteľmi štátu, aby kompetentní predstavitelia vlády aktívne vstúpili do riešenia problému, ktorý priamo ohrozuje tisícky bratislavských rodín, pričom nikto z nich túto mimoriadne nepriaznivú situáciu nezapríčinil,“ poznamenal Ľubomír Andrassy, riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy.
Spor medzi Bratislavskou teplárenskou a Pentou vznikol preto, že v zmluve medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom bolo ešte počas Dzurindovej vlády ustanovenie o minimálnom množstve odobratého tepla aj s pokutou za neodobratie. Dohodnutý objem tepla však tepláreň odobrať nedokázala, pretože ho bolo priveľa. Preto v tej dobe štátny Paroplynový cyklus otvoril súdny spor, ktorý trval až do začiatku júla. Dohoda sa teda podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody (po rozdelení firmy na tri akciovky zdedila zmluvu práve Bratislavská teplárenská, pozn. red.) museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali.
Penta sa dostala k zmluve v roku 2004, keď sprivatizovala Paroplynový cyklus. Nezaplatené faktúry boli vo výške okolo 9 miliónov eur, no dlžná suma postupne narástla až na súčasných vyše 26 miliónov eur.