V prípade, že sa tok plynu nezvýši, a zároveň príde ochladenie, je možné, že Slovensko bude musieť plyn začať čerpať cez alternatívnu trasu z Česka. To môže mať dosahy na cenu plynu.
Čoraz častejšie sa hovorí, že plynové obmedzenie prišlo z Ruska pre Slovensko a Poľsko ako odveta za európske sankcie proti Rusku a tiež reverzné dodávky plynu z daných krajín na Ukrajinu.
Prečítajte si glosu Martina Kováčika Ignorujú nás.
Slovenská vláda si to dala preveriť a premiér Robert Fico sa naposledy vyjadril, že pri plyne ide o „sankčný odkaz Ruska pre Európu“ (viac v článku Nižšie dodávky plynu sú odvetou za sankcie).
Za plynové obmedzenie sa však paradoxne z Bruselu neozýva žiadna kritika smerujúca na Rusko. Podľa analytika je však situácia vážna. „Relevantné zdôvodnenie plynových obmedzení tu nebolo. Ak obchodný partner nedodržiava kontrakt, je to porušenie zmluvy. Hovorí to o neserióznosti ruského Gazpromu,“ tvrdí Karel Hirman, odborník na energetiku.
Slovensko má s Rusmi dlhodobú zmluvu. Ak sa kontrakt neplní, môže využiť alternatívnych obchodníkov.
Ministerstvo hospodárstva minulý týždeň tvrdilo, že ruskú stranu neoslovilo. Očakávalo sa, že toky plynu sa dostanú do normálu, čo sa však nestalo. V utorok sa rezort hospodárstva k téme odmietol vyjadriť, s tým, že kompetentní celý deň rokovali. Výstup z rokovania má podľa hovorkyne rezortu hospodárstva Miriam Žiakovej zverejniť minister hospodárstva Pavol Pavlis na stredajšom rokovaní vlády.
Väčšie výpadky majú Slovensko a Poľsko
SPP v utorok potvrdil, že plynu nám prúdi menej. „SPP zaregistroval zníženie dodávok plynu o takmer 25 percent. Naša spoločnosť napriek tomu ubezpečuje, že na zákazníkov SPP táto situácia nemá žiadny vplyv a plynulé dodávky sú v plnej miere zabezpečené,“ dodáva hovorca plynární Peter Bednár.
Plynárenský priemysel tvrdí, že aj po spomínanom znížení vie pokryť dennú spotrebu všetkých zákazníkov SPP na Slovensku, od domácností až po veľké priemyselné podniky. Pokles dodávok plynu počas minulého týždňa hlásilo aj Rakúsko či Nemecko. Česká republika celkový pokles dodávok zatiaľ nezaregistrovala. Väčšie výpadky dodávok plynu z Ruska tak nezaznamenali iné krajiny ako Slovensko a Poľsko. Obe krajiny pritom pomáhajú Ukrajine reverzným tokom. Zároveň odborníci spozororovali vyššie toky ruského plynu cez plynovod North Stream, ktorý ide po dne Baltického mora do Nemecka. Je možné, že v prípade ochladenia po trase Nemecko a Česko bude prúdiť plyn aj na Slovensko.
Problémom by však bolo, ak by sa znížené dodávky dotkli aj tranzitu plynu cez Slovensko, z ktorého profituje aj štátna kasa. V spoločnosti Eustream má totiž štát polovičný podiel. Firma mala za minulý rok zisk 319 miliónov eur.
Kým Slovensko a Poľsko hlásia, že plynu majú menej, ruský Gazprom tvrdí, že zvýšené nároky nevie uspokojiť. Podľa Gazpromu bezpečnosť dodávok plynu do Európy závisí najmä od dodržiavania tranzitnej zmluvy s Ukrajinou a upozornil na príchod zimy a možné komplikácie. Súčasné obmedzenia ale nemajú súvisieť s Ukrajinou, keďže sú aj na plynovode Jamal, ktorý ide cez Bielorusko do Poľska.
Slovenskí europoslanci chcú tlačiť na komisiu
Paradoxne hovorkyňa Európskej komisie v úvode tohto týždňa oznámila, že celkový objem dodávok ruského plynu do Európskej únie cez Ukrajinu a Bielorusko je stabilný. V utorok Európska komisia k situácii vydala toto vyhlásenie:
„Európska komisia má k dispozícii aktuálne informácie a pozorne sleduje situáciu ohľadom dodávok plynu. Sme v kontakte so slovenskými orgánmi, ako aj s celou Koordinačnou skupinou pre zemný plyn (Gas Coordination Group) a nepretržite monitorujeme situáciu ohľadom dodávok.“
Slovenskí poslanci v Európskom parlamente naznačujú, že Európska komisia by mala byť v riešení plynových obmedzení pre Slovensko aktívnejšia.
„Zo svojej pozície ja ako europoslanec sa budem na túto tému pýtať,“ reagoval v utorok Ivan Štefanec, europoslanec za SDKÚ. Podobne zareagoval aj Boris Zala, europoslanec za Smer. „Pokiaľ by sa ukázalo, že je to politicko–mocenský nátlak zo strany Ruska, či už z hľadiska cien, alebo vydierania niektorých štátov, v tom prípade Európsky parlament určite začne konať a bude tlačiť na Európsku komisiu, aby našla veľmi rýchle riešenie,“ dodal Zala.
Rusom môže podľa odborníkov prekážať, že Ukrajina kupuje plyn zo Slovenska a nie z Ruska. Ruská tlačová agentúra Interfax informovala, že Ukrajina nakupuje plyn cez Slovensko za 320 až 330 dolárov za tisíc kubických metrov. Ukrajina pritom stopla odber plynu z Ruska pri cene 480 dolárov.
Rusi chystajú protikrízový fond
Ďalším problémom pre Rusko sú sankcie, ktoré proti jeho ropným firmám prijala Európska únia aj USA. Rusko preto na budúci rok vytvorí protikrízový fond, aby pomohlo spoločnostiam zasiahnutým západnými sankciami. Vo fonde, ktorý vznikne z peňazí určených pre dôchodkový fond a z niektorých prebytkov v tohtoročnom štátnom rozpočte, má byť niekoľko miliárd dolárov. Sankcie ale Rusi pociťujú. V utorok ruský letecký dopravca Aeroflot založil novú nízkonákladovú spoločnosť, keďže jeho dcérska firma Dobroljot pre západné sankcie proti Rusku zastavila činnosť.
Problémy majú aj ruské ropné firmy, ktoré si pre sankcie nemôžu požičiavať na európskych trhoch. Pomôcť im má práve ruský rezervný fond. Rusko stále zvažuje aj ďalšiu odvetu za sankcie, ktorou má byť zastavenie dovozov ojazdených áut z EÚ. Naposledy Rusi po augustovom kole sankcií odvetne obmedzili dovoz potravín z EÚ.
V utorok Európska komisia zverejnila, že ruský zákaz dovážať poľnohospodárske produkty z krajín Európskej únie by pre Slovensko mohol znamenať ročnú stratu šesť miliónov eur. Najväčšie straty by mohli utrpieť v Litve, a to až 922 mil. eur, a v Poľsku 840 mil. eur.