„Pre Európu sa začína doslova "studená“ vojna. Je od dodávok plynu závislá a do zimy s tým rozhodne nič neurobí. Napriek tomu sa snaží Rusko nejakým spôsobom potrestať aj v oblasti energií,“ povedal Vít Jedlička, energetický analytik spoločnosti Colosseum.
Rusi preto avizujú tvrdú reakciu, ak Európska únia pristúpi k ďalším sankciám. „Protiopatrenia sa budú týkať dovozu automobilov, najmä ojazdených, a ďalšieho tovaru ľahkého priemyslu,“ povedal ekonomický poradca Kremľa Andrej Belousov. Spomenul napríklad odevy. O možnosti zákazu dovozu automobilov z Európy hovoril aj ruský prezident Vladimir Putin. Ruský premiér Dmitrij Medvedev ako možnú reakciu zase predtým spomenul zákaz preletu európskych lietadiel nad územím Ruska. Sankcie vo štvrtok kritizoval ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin. „Chcú vyvolať masovú nespokojnosť s politikou prezidenta Putina, politikou znovuzjednotenie s Krymom, s naším národom, so spoluobčanmi. Je to strategická chyba,“ povedal Rogozin.
Čítajte komentár Peter Javůrka o sankciách: Chýba hlavný cieľ
Prezident EÚ Herman Van Rompuy tvrdí, že nové sankcie proti Rusku síce začnú platiť od piatka, ale diplomati majú začať pracovať na návrhoch možného zmiernenia či zrušenia sankcií. Všetko tak závisí od toho, ako sa bude vyvíjať súčasné prímerie na Ukrajine.
V rámci protiruských sankcií bude nateraz rozšírený aj zákaz dodávok techniky potrebnej na ťažbu energetických surovín napríklad v Arktíde či na šírom mori. Tiež zákaz exportu tovaru využiteľného pre zbrojné i civilné účely bude rozšírený o deväť konkrétnych firiem, ktoré tovar z EÚ nesmú získať. Na zoznam osôb, ktorým EÚ zmrazila majetok a zakazuje vstup, pribudne ďalších 24 mien. Týkajú sa osôb, ktoré sa podieľali na činnosti proti ukrajinskej územnej celistvosti, vrátane ľudí z nového separatistického vedenia, krymskej vlády, ruských predstaviteľov a oligarchov. Rozšírený bol navyše aj právny základ sankcií, ktorý umožňuje zmrazením majetku a zákazom ciest postihovať osoby či firmy, ktoré majú so separatistami vzťahy.
Domáci zamestnávatelia odhadujú, že ak by došlo k úplnému zákaz vývozu automobilov do Ruska, na Slovensku by to pripravilo o prácu 6– až 8–tisíc ľudí. V roku 2013 sa zo Slovenska do Ruska predali osobne automobily v hodnote 623 miliónov eur a ďalšie stámilióny eur tvorili predané súčiastky. Do Ruska smeruje každý piaty automobil vyrobený v žilinskom závode Kia. Pre bratislavský Volkswagen je zas Rusko jedným z top 10 trhov. Jedine trnavský PSA Peugeot Citroën vyváža do Ruska len zopár Peugeotov 208.
Prvé prísne sankcie zo strany Európskej únie prišli po zostrelení malajzijského lietadla nad územím Ukrajiny. Lídri viacerých krajín začali proti Rusku presadzovať tvrdší postoj za anexiu Krymu a sympatizovanie s povstalcami v Doneckej a Luhanskej oblasti východnej Ukrajiny. Od začiatku augusta 2014 tak ruské banky stratili lacný prístup k úverom v eurách. Zároveň bolo zakázané obchodovať so zbraňami, s ropou a vyspelými technológiami. Ruská odveta bola prekvapujúca, keďže napriek vysokej takmer 8–percentnej inflácii, pristúpil Kremeľ k zákazu dovozu európskych potravín, čím ešte viac zrýchlil rast cien potravín pre bežných Rusov.
Na zozname sankcionovaných firiem je spoločnosť zabezpečujúca opravu slovenských radarov. Podľa premiéra Roberta Fica Slovensko bez náhradných dielcov vydrží rok a potom musí kúpiť nové radary za 80 miliónov eur. Ďalšie náklady môžu obrane vzniknúť prípadnou výmenou ruského systému S 300 slúžiaceho na obranu hlavného mesta, chemičiek a jadrových elektrární.
Informácie agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.