V pondelok krajiny EÚ dolaďovali ďalšie, už tretie, kolo sankcií proti Rusku za jeho sympatizujúci postoj k separatistom bojujúcim na Ukrajine. Namiesto pôvodne zvažovaného zákazu vývozu rôznych strojárskych výrobkov do Ruska, ktorý viaceré členské krajiny vrátane Slovenska odmietli, sa sankcie majú priamo zamerať na ruské ropné firmy.
Odrezané od európskeho kapitálového trhu majú byť ruské spoločnosti Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť. Takto sa na tom zástupcovia krajín EÚ dohodli ešte v piatok a v pondelok to mali formálne potvrdiť. Podpis sa však zatiaľ nekonal. Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných diplomantov informovala, že niektoré vlády chcú ešte diskutovať o tom, či nepozastaviť rozširovanie sankcií, ak na Ukrajine zatiaľ platí prímerie.
Či malo problém s odobrením sankcií aj Slovensko, nie je jasné. Peter Susko z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí v pondelok povedal, že sankcie sú vždy výsledkom dohody všetkých 28 krajín EÚ. Podobne ako pri druhom kole sankcií, ktoré sa týkali ruských bánk, a Rusko vtedy odvetne zakázalo dovoz európskych potravín, ani teraz na seba nemusí dať prípadná odveta dlho čakať.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev ako možnú reakciu už spomenul zákaz preletu európskych lietadiel nad územím Ruska. Európske aerolinky by v takom prípade museli obchádzať obrovské územie, čo by zdvihlo ich náklady a malo ekonomické dosahy na celý sektor. Sankcie na ropný sektor sa Slovenska priamo nedotknú.
„Prijaté sankcie sa určite nedotknú dodávok ropy do Slovenskej republiky,“ ubezpečila hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Rovnako má naďalej na Slovensko bez problémov prúdiť aj ruský plyn. Otázne je, aké problémy by narobila európskej ekonomike prípadná ruská odveta.
„Niektorí analytici odhadujú, že nové sankcie donútia ruského prezidenta znižovať objem distribuovaného plynu a ropy do Európy. Zásoby plynu v Európskej únii podľa spoločnosti Gas Infrastructure Europe aktuálne dosahujú rekordných 73 miliónov kubických metrov,“ priblíži analytik spoločnosti Colosseum Vít Jedlička.
Európska únia pritvrdením sankcií plánuje Rusov prinútiť k podpore prímeria na Ukrajine. Podľa analytika by totiž súčasný mier mohol vydržať v prípade, ak Rusko nebude požadovať stiahnutie ukrajinských vojsk z územia Donbasu. „Text prímeria zverejnený Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe je dosť závažný dokument a môže byť predpokladom mieru,“ povedal Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V dokumente totiž nie je ruským prezidentom Vladimirom Putinom požadované stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej a Luhanskej oblasti.
„Práve podmienka stiahnutia ukrajinských vojsk z vlastného územia bola veľkou prekážkou pre udržanie dlhodobého prímeria,“ pokračoval Duleba.
Podľa analytika bez podmienky stiahnutia ukrajinských vojsk z vlastného územia bude prímerie dlhodobo akceptovať aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Ukrajina by navyše v takomto prípade bola schopná na celom svojom území s výnimkou Krymu usporiadať 26. októbra 2014 riadne demokratické voľby.
Všetko momentálne závisí od toho, ako bude vyzerať konečný text prímeria medzi ukrajinskou vládou a proruskými povstalcami. „Rusko by bez zavedenia sankcií zo strany Európskej únie nemalo dôvod na podporovanie prímeria na východnej Ukrajine,“ uzavrel Duleba.
Obmedzenie prístupu na európske finančné trhy by značne skomplikovalo finančnú situáciu ruských spoločností zameraných na ťažbu ropy. Napríklad spoločnosť Rosnefť zameraná na ťažbu ropy nemá dnes dostatok finančných zdrojov na splatenie úveru použitého na kúpu anglicko–ruskej ropnej firmy TNK–BP.
Premiér Dmitrij Medvedev pre ruský denník Vedomosti naznačil ako možné riešenie poskytnutie štátneho úveru vo výške 1,5 bilióna rubľov, čo je niečo nad 31,2 miliardy eur.
„Ťažobná spoločnosť potrebuje udržať produkciu na súčasnej úrovni, pretože Rosnefť je kľúčovým zdrojom daňových príjmov,“ povedal Medvedev. Bez zavedenia európskych sankcií by Rosnefť, ktorý ťaží približne 40 percent ruskej ropy, nemal problém na finančných trhoch získať dostatok peňazí na splatenie úverov. Informácia o ďalších možných sankciách proti Rusku torpédovala smerom nadol ruský finančný trh. Smerom nadol sa prepadli nielen akcie sankcionovaných spoločnosti Rosnefť, Transnefť, Gazprom Nefť, ale aj tých, ktorých sa sankcie netýkajú, ako plynárenského gigantu Gazprom či bankovej skupiny Sberbank. Moskovský akciový index RTS klesol o jedno percento. Rubeľ voči doláru zlacnel o 0,56 percenta, na 37,13 rubľa za 1 dolár a o 0,54 percenta oproti euru, na 48,10 rubľa za jedno euro.
Problémy obchodnej vojny s európskou úniou zasahujú aj ruský automobilový priemysel. V auguste došlo k zníženiu predaja osobných automobilov o 25,8 percenta. Ruská vláda plánuje zabrániť ďalšiemu poklesu predaja rozbehnutím šrotovného. Veľké automobilové koncerny napriek tomu už ohlasujú znižovanie výroby. Podľa magazínu Automobilwoche nemecký automobilový koncern Volkswagen znížil v ruskom závode Kaluga svoje tohtoročné výrobné plány zo 150– na 120–tisíc nových vozidiel. Automobilka oficiálne potvrdila, že od pondelka príde v závode Kaluga k prerušeniu výroby na obdobie desiatich dní. V závode sa vyrábajú modely Volkswagen Polo a Volkswagen Tiguan a takisto automobily Škoda Fabia a Škoda Octavia
