Centrálna banka oživuje európsku ekonomiku

Neduživý rast krajín používajúcich spoločnú menu euro prinútil Európsku centrálnu banku siahnuť po ďalších opatreniach, ktoré majú rozhýbať hospodársku aktivitu v eurozóne.

06.09.2014 16:39
debata (9)

Prezident centrálnej banky (ECB) Mario Draghi počas týždňa oznámil zníženie hlavnej úrokovej sadzby na nové historické minimum 0,05 percenta z predchádzajúcich 0,15 percenta. Banky si tak budú môcť požičiavať prakticky zadarmo a ECB dúfa, že tieto peniaze posunú ďalej firmám, ktoré tak prispejú k ekonomickému ras­tu.

„Strata ekonomickej hybnej sily môže viesť k úbytku investícií a vyššie geopolitické riziká by mohli mať posilňujúci negatívny efekt na dôveru fi riem aj spotrebiteľov,“ povedal Draghi s odkazom na konflikt medzi Moskvou a Kyjevom a zavádzanie vzájomných obchodných sankcií zo strany EÚ a Ruska.

„Geopolitická situácia môže byť jedným z faktorov v prospech zníženia úrokových sadzieb, no ECB sa skôr zameriava na udržanie cenovej hladiny,“ uviedol Ján Beňák zo spoločnosti TRIM Broker.

Cenová hladina meraná infláciou sa stáva pre Európu vážnym problémom. Miera inflácie v súčasnosti dosahuje len 0,3 percenta a je tak hlboko pod dvojpercentným cieľom ECB a aj pod hranicou jedného percenta, ktorá je už považovaná za nebezpečnú. Existuje totiž riziko, že eurozóna spadne do deflácie, teda poklesu cien. To sa môže na prvý pohľad zdať ako dobrá vec, no z dlhodobého hľadiska predstavuje riziko ekonomického úpadku alebo prinajlepšom stagnácie.

Od hlavných sadzieb ECB sa odvíjajú aj úroky z úverov, ktoré banky poskytujú ľuďom a firmám. Od včerajšieho veľmi malého, technického, zníženia sadzieb však výraznejší pokles úrokov napríklad na hypotékach nemožno očakávať.

„Výška úrokov na úverových, ale aj vkladových produktoch je ovplyvnená okrem samotných sadzieb (ECB) aj obchodnou politikou jednotlivých bánk či konkurenčným bojom medzi nimi,“ uviedla analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.

Draghi okrem zníženia sadzieb takmer k nule predstavil aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali podporiť ekonomický rast v eurozóne. Depozitná sadzba vzrástla z 0,1 na 0,2 percenta, čo znamená, že ak si banky uložia peniaze v ECB, budú musieť za to platiť. Aj to ich má prinútiť k tomu, aby viac peňazí vo forme úverov posúvali do „reálnej“ ekonomiky.

Ďalším opatrením je program na skupovanie krytých dlhopisov a cenných papierov od bánk (ABS), ktorý ECB spustí v októbri. Podrobnosti plánu oznámi po zasadnutí 2. októbra, no podľa prepočtov banky Morgan Stanley by takto mohlo do ekonomiky pritiecť až 650 miliárd eur.

„ECB si od nákupov aktív od bánk sľubuje „uľahčenie prílevu nových úverov do ekonomiky“, povedal Draghi. Už v júni ECB okrem zníženia úrokov podporila úverovú aktivitu programom lacných pôžičiek pre komerčné banky v objeme 400 miliárd eur. Výsledky tohto programu sa však v takom krátkom čase ešte vyčísliť nedajú.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #inflácia #deflácia