Po štvrtkovom zasadnutí bankovej rady ECB to oznámil jej šéf Mario Draghi. ECB nečakane znížila svoju základnú úrokovú sadzbu na nové rekordné minimum 0,05 percenta z doterajšej úrovne 0,15 percenta.
Zníženie sadzieb bolo prekvapivé, oznámenia nekonvenčných stimulačných a antideflačních krokov trhy vzhľadom na Draghiho nedávne vyhlásenia očakávali. Draghi vo štvrtok povedal, že nákupy krytých dlhopisov a cenných papierov tvorených balíkmi bankových úverov (ABS) začne ECB v októbri. Podrobnosti plánu oznámia po zasadnutí 2. októbra.
ECB si od nákupov aktív od bánk sľubuje „uľahčenie prílevu nových úverov do ekonomiky“, povedal Draghi. Už v júni ECB okrem zníženia úrokov podporila úverovú aktivitu programom lacných pôžičiek pre komerčné banky v objeme 400 miliárd eur.
„Dnešné rozhodnutie spolu s ďalšími opatreniami sme podnikli s cieľom podporiť pevné zakotvenie strednodobých až dlhodobých inflačných očakávaní,“ povedal Draghi. Pred dvoma týždňami na konferencii centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole šéf ECB povedal, že inflačné očakávania v auguste „vykazujú výrazný pokles“ a že ECB „využije všetky dostupné nástroje“, aby zabezpečila cenovú stabilitu.
Draghi dal tiež najavo, že ECB je pripravená pomôcť ekonomike ďalším pumpovaním peňazí. „Ak by bolo nutné ešte viac zasiahnuť proti riziku príliš dlhého obdobia nízkej inflácie, banková rada sa zhoduje na použití dodatočných nekonvenčných nástrojov v rámci svojho mandátu,“ povedal Draghi.
Medziročná miera inflácie v eurozóne v auguste klesla na nové päťročné minimum 0,3 percenta. Je tak už hlboko pod cieľovou úrovňou dvoch percent aj pod úrovňou jedného percenta, ktorú ECB označuje za „nebezpečnú zónu“. Ekonomický rast v krajinách eurozóny sa navyše v tohtoročnom druhom štvrťroku zastavil, a to vplyvom poklesu nemeckej ekonomiky a pokračujúcej stagnácie vo Francúzsku.
Kurz eura v reakcii na kroky ECB spadol voči doláru prvýkrát za viac ako rok pod hranicu 1,30 USD. Západoeurópske akcie výrazne posilnili a rástli aj ceny dlhopisov krajín eura. Výnosy dlhopisov mnohých krajín tak klesali na nové rekordné minimá.
Nákupy dlhopisov a ďalších aktív sú podľa ekonómov najúčinnejším nástrojom, ktorý môže ECB použiť. Tieto nákupy používajú po poslednej recesii na konci minulého desaťročia k podpore ekonomiky aj centrálne banky Spojených štátov (Fed) či Japonska. Namiesto štátnych dlhopisov, ktoré napospol skupuje americký Fed, je ale pre ECB vzhľadom k politickým sporom v eurozóne oveľa ľahšie odkupovať od bánk balíky firemných alebo hypotekárnych úverov.
Britská centrálna banka vo štvrtok svoju hlavnú úrokovú sadzbu ponechala bez zmeny na rekordnom minime 0,5 percenta. Analytici však očakávajú, že vzhľadom k silnému oživeniu britskej ekonomiky bude Bank of England prvou centrálnou bankou z veľkých vyspelých krajín, ktorá svoje sadzby po poslednej recesii zvýši. Podľa poslednej ankety agentúry Reuters očakáva väčšina ekonómov zvýšenie úrokov v prvom štvrťroku budúceho roka.