Výraznejší pokles dlhu sa na základe prognózy rezortu financií pri splnení určitých podmienok očakáva v roku 2016 a 2017, rozpočtová rada však tvrdí, že chýbajú dostatočné opatrenia na to, aby sa dlh v strednodobom horizonte znížil pod 50 % výkonu ekonomiky.
„Napriek tomu, že nebolo možné očakávať pokles dlhu pod túto hranicu hneď v nasledujúcom roku, bolo by vhodné špecifikovať obdobie, keby by sa tak malo stať,“ píše sa v správe. Vývoj dlhu pritom podľa rady súvisí aj s tým, že rozpočet na rok 2014 neuvažuje s pokračovaním v konsolidácií verejných financií, ktorá by prispela k rýchlejšiemu poklesu jeho pomeru k hrubému domácemu produktu.
Pri hodnotení plnenia rozpočtových cieľov samospráv rozpočtová rada konštatuje, že štát nekryl straty municipalít vyplývajúce z presunu kompetencií. „Na rozdiel od ministerstva financií samosprávy avizujú nekryté výdavky najmä v súvislosti so zákonom o sociálnych službách a zvýšením platových taríf zamestnancov v školstve,“ konštatuje sa v správe rozpočtovej rady. Celkový dlh samospráv bol pritom vlani pod stanoveným limitom. Dlh vyšších územných celkov dosiahol 32,6 % bežných príjmov roka a klesol o 1,8 bodu. Pri obciach dlh klesol o 2,2 percentuálneho bodu na 19,6 %.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojej pravidelnej správe venovala aj výdavkovým limitom. Kritizovala, že Slovensko v súčasnosti nemá vlastné operatívne pravidlo pre výkon rozpočtovej politiky. „Ústavný zákon síce avizuje zavedenie systému limitu verejných výdavkov, ale legislatívny rámec určujúci postup pri ich výpočte nebol zatiaľ predstavený,“ píše sa v materiáli.
Funkčné výdavkové limity vrátane korekčných mechanizmov sú pritom podľa rady dôležitou súčasťou pre stabilizáciu dlhu verejnej správy. Limity, ktoré boli do nášho právneho systému zavedené s účinnosťou od začiatku tohto roka, za takýto funkčný mechanizmus nepovažuje. Dôvodov je viacero. Napríklad jeho dočasnosť, fakt, že o ich zavedení rozhoduje vláda, nemajú sankcie pri ich nedodržaní a negatívne vníma rada aj samotnú definíciu limitu výdavkov.
Z pohľadu transparentnosti vykonávania rozpočtovej politiky rozpočtová rada konštatuje vzhľadom na rozpočet verejnej správy na roky 2014 až 2016 zlepšenie vo zverejňovaní požadovaných údajových kategórií. V rozpočte jej však naďalej chýba analytický pohľad na hospodárenie štátnych podnikov a podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, ktoré by výrazne prispeli k zvýšeniu transparentnosti rozpočtu. „Z pohľadu efektívneho uplatnenia ústavného zákona je významným nedostatkom rozpočtu nerozpočtovanie niektorých príjmov a výdavkov, najmä na mimorozpočtových účtoch,“ dodáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Pri súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2012, ktorá bola publikovaná vlani, rada naopak konštatuje výrazné rozšírenie poskytovaných údajov a informácií.