Talianom, ktorí doma neprevádzkujú žiadnu jadrovú elektráreň, sa nepodarilo Mochovce dokončiť a aktuálne 66-percentný podiel predávajú.
Štát, ktorý má 34 percent akcií elektrární, sa od privatizácie v roku 2006 vzdal dividend z elektrární práve v prospech dostavby. Vláda preto už naznačila, že je pre ňu prioritou, aby sa Mochovce dokončili. Toto kritérium by mohli splniť najvážnejší záujemcovia so skúsenosťami v jadre, a to český ČEZ aj ruský Rosatom. Budú sa však musieť popasovať s rizikom, že tretí a štvrtý blok Mochoviec budú prvé roky stratové z dôvodu nízkych cien elektriny aj spôsobu dostavby.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Dostavať Mochovce.
„Pri trhovej cene elektriny okolo 40 eur za megawatthodinu by prevádzka jadrovej elektrárne Mochovce mohla generovať účtovnú stratu na úrovni takmer sto miliónov eur ročne,“ očakáva napríklad Michal Šnobr, analytik J&T banky. Finančná skupina J&T sa cez Energetický a průmyslový holding podľa informácií Pravdy nedávno zaujímala o kúpu podielu v elektrárňach.
Rozostavané Mochovce budú zrejme kľúčovou súčasťou transakcie. Napríklad český ČEZ tvrdí, že jadro rozvíjať chce. Firma zvažuje nové bloky v Temelíne alebo v Dukovanoch. Mochovce môžu byť pre ČEZ alternatívou k týmto projektom. Dostavbu Temelína ČEZ nedávno v ostro sledovanom tendri odložil.
Dva rozostavané bloky Mochoviec sa začali dokončovať v roku 2008. Projekt sa vtedy zdal byť ziskový, keďže trhová cena elektriny sa šplhala k 80 eurám za megawatthodinu a dostavba Mochoviec mala stáť 2,8 miliardy eur. Príchod krízy a s ňou spojený dlhodobý prebytok elektriny na slovenskom, ale aj európskom trhu vtedy takmer nik nepredpokladal. Naopak, očakávalo sa, že Európa ďalej rýchlo porastie a elektriny bude nedostatok.
Teraz cena elektriny po kríze klesla už na 35 eur za megawatthodinu, projekt sa predražuje k 4 miliardám eur a meškanie dostavby sa navyšuje na štyri roky až k roku 2016. Ešte v roku 2000 pritom vláda vypracovala štúdiu, ktorá neodporúčala Mochovce dokončiť. Podmienky na trhu boli vtedy podobné ako teraz, trhové ceny elektriny boli asi 40 eur za megawatthodinu. Cena dostavby sa pritom vtedy odhadovala v prepočte len asi na 1,1 miliardy eur. Podmienky teda boli ešte lepšie ako teraz. Napriek tomu analýza predpokladala, že Mochovce by po dostavbe počas životnosti vytvorili stratu až 206 miliárd Sk, čo je v prepočte cez konverzný kurz asi 6,8 miliardy eur.
Hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová však tvrdí, že podmienky treba zhodnotiť na dlhšie časové obdobie. „Ekonomická návratnosť tejto strategickej investície musí byť počítaná najmenej na štyridsať až šesťdesiat rokov prevádzky, rovnako ako v ostatných európskych jadrových elektrárňach. Dovoľte nám zároveň pripomenúť, že nikto nie je schopný presne predpovedať vývoj cien v tak dlhodobom časovom horizonte,“ argumentuje Burdová.
Ďalší analytik si myslí, že trhové ceny elektriny nebudú najmenej do roku 2020 pre Mochovce priaznivé, potom je však opatrný. „Je síce realistické očakávať, že do roku 2018 až 2020 nemajú veľkoobchodné ceny veľa dôvodov rásť, ale v ďalšej dekáde to už platiť nemusí,“ dodáva Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics. Mochovciam nepraje ani to, že zatiaľ nie sú dobudované vedenia smerom na Maďarsko, aby sa dal výkon nového zdroja vyviezť do cudziny.
Mochovciam a celkovo jadrovej energetike môže, naopak, priať spor medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý ohrozuje dodávky plynu do Európy. „Prípadné zdraženie plynu ako dôsledku zastavenia dodávok plynu či prepuknutia otvoreného konfliktu môže mať za následok zvýšený dopyt po elektrickej energii, ale nepredpokladám, že by šlo o masový prechod na využívanie elektrickej energie,“ hovorí ekonomický analytik z Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss. Ten nepredpokladá, že by prípadný otvorený konflikt pretrvával dlhodobo.
Naposledy bolo potvrdené, že cena dostavby Mochoviec stúpla na 3,8 miliardy eur, ale to zrejme nebude konečný účet. Časť navýšenia ceny spôsobila inflácia a meškanie. Na zvyšovanie nákladov však pôsobí aj fakt, že elektrárňam sa stavbu stále nedarí dokončiť, pritom pri spustení hovorili predstavitelia, že prvý blok začne vyrábať elektrinu už na konci roka 2012. V objekte novej atómky ešte stále chýbajú napríklad kilometre riadiacich i meracích káblov, a tak odborníci oboznámení so stavom prác očakávajú spustenie najskôr koncom roku 2016. Ako prvý o tom pred pár dňami informoval denník Pravda.
Kam by až musela stúpnuť cena elektriny zo súčasných približne 35 eur za megawatthodinu, aby nová atómka svojmu vlastníkovi začala prinášať účtovný zisk? Podľa Michala Šnobra, analytika J&T banky, je táto hranica na úrovni 90 eur za megawatthodinu.
„V nasledujúcich rokoch nepredpokladám, že by sa táto cena posunula vyššie ako k 40 eurám za megawatthodinu,“ očakáva Šnobr. Do značnej miery to závisí od cien povoleniek CO2, ktoré sa aktuálne pohybujú na úrovni 6,2 eura za tonu. Dôležitá je tiež cena uhlia, ktorá je 80 amerických dolárov za tonu. „K rastu ceny elektriny na 50 eur za megawatthodinu by musela cena uhlia vzrásť o štvrtinu a cena povolenky CO2 by musela narásť o sto percent,“ vypočítava analytik.
Na druhej strane je takmer isté, že bez odpočítania odpisov a budúcich nákladov na vyradenie elektrárne budú nové mochovecké bloky produkovať prevádzkový zisk. Podľa informácií priamo z firmy totiž budú jednu megawatthodinu vyrábať za 12 eur, čo je asi tretina z trhovej ceny. Do výslednej kalkulácie však treba započítať všetky náklady.
Každé posunutie spustenia novej elektrárne oberá o peniaze aj slovenskú štátnu kasu. Po nábehu by totiž mal začať prevádzkovateľ platiť odvody do jadrového fondu. Takisto sa odďaľuje aj vyplácanie dividend. Štát tvrdí, že pri privatizácii elektrární v roku 2006 sa vzdal dividend z elektrární v prospech dostavby Mochoviec.
V horizonte desiatich rokov by na Slovensku mohla pribudnúť ešte jedna atómka. V lokalite Jaslovských Bohuníc ju mal postaviť štát spolu s českým holdingom ČEZ. O Bohunice sa však zaujíma aj ruský Rosatom, ktorý požadoval garanciu výkupnej ceny. Minulý minister hospodárstva Tomáš Malatinský to odmietol, jeho nástupca Pavol Pavlis takúto možnosť, naopak, pripúšťa. Garancia môže byť nebezpečná pre štátnu kasu v prípade, že trhové ceny elektriny nepôjdu hore. Naopak, ak elektrina v budúcnosti zdražie, jadrové elektrárne budú opäť v zisku.