Podniky majú obavy o predaj slovenských výrobkov priamo v Rusku, o bezpečnosť prepravy cez Ukrajinu či zaznamenávajú zníženie objednávok od tovární pôsobiacich vo vojnou zasiahnutej východnej Ukrajine.
„Odbyt zo SMZ Jelšava do Ruska prebieha bez vážnejších problémov a čo sa týka dodávok na Ukrajinu, boli dočasne pozastavené dodávky do jednej oceliarne pre jej odstávku z dôvodu nedostatku železnej rudy,“ uviedol Jaroslav Švejkovský, generálny riaditeľ Slovenských magnezitových závodov v Jelšave.
Obchodné aktivity firmy sú orientované na predaj mŕtvo pálenej magnézie, zásaditých monolitických žiaruvzdorných hmôt a kaustického magnezitu. „Vývoj situácie vo východnej časti Ukrajiny, samozrejme, pozorne sledujeme,“ pokračoval Švejkovský. Polovica exportu SMZ Jelšava smeruje práve na Ukrajinu, nasleduje Nemecko s 10–percentným podielom a tretí najvýznamnejší trh je Rusko s 9–percentným podielom.
SMZ Jelšava dávajú prácu približne tisíc ľuďom v regióne Rimavskej Soboty, ktorý s ľudmi bez práce na úrovni 39,49 percenta je na prvom mieste rebríčka slovenskej nezamestnanosti. Fabrika dosiahla v roku 2013 tržby vo výške 66,9 milióna eur a vykázala zisk 6,27 milióna eur.
Zavedenie obchodných sankcií medzi Európskou úniou a Ruskom ohrozuje podnikanie aj ďalších slovenských firiem. „Pre zavedenie obojstranne nezmyselných sankcií musím riešiť problémy ferozliatinového závodu v Istebnom,“ povedal slovenský premiér Robert Fico.
OFZ Istebné sa nachádza v regióne Dolného Kubína, kde sa aktuálna nezamestnanosť pohybuje na úrovni 15,57 percenta. Hutnícky podnik v minulom roku dosiahol tržby 115,4 milióna eur a vykázal zisk takmer 463–tisíc eur.
„Zatiaľ nám zo strany vedenia nebolo oznámené prepúšťanie. V našom regióne je problém nájsť si slušne platenú prácu, a tak veríme, že problémy s vývozom na Východ sa čo najskôr vyriešia,“ povedal František Maslík, predseda odborov OFZ Istebné.
Podnik sa zameriava na výrobu surového železa, ocele, ferozliatin a zamestnáva 491 ľudí. Firmy môžu mať už za pár mesiacov veľké problémy aj s dopravou nákladu do Ruska. V kamiónovej preprave sa totiž využíva systém colnej zábezpeky známy pod názvom karnet TIR. Ten colným úradom v krajinách nachádzajúcich sa mimo Európsku úniu ručí až do výšky 60–tisíc eur za prípadné nezaplatenie ciel. Rusko tento systém už dnes neuznáva pri prevoze tovaru cez Ukrajinu, čo znamená, že kamionisti musia po prekročení hraníc zaplatiť jednorazový poplatok 200 eur. Na porovnanie, ak sa tovar dovezie cez Bielorusko, poplatky predstavujú len 50 až 70 eur, keďže v tomto prípade Rusko stále uznáva systém colnej zábezpeky nazvaný karnet TIR.
„Súčasné zmluvy s Ruskom platia do konca novembra. Medzi prepravcami sa hovorí o tom, že Rusi hľadajú iného partnera na zábezpeku a zmluvy s Európskou úniou neobnovia. Ak by sa tak stalo, bolo by to veľmi nepríjemné pre všetkých prepravcov z Európskej únie a výrazne by to zdražilo prepravu tovaru do Ruska,“ povedal Pavol Reich, generálny tajomník združenia Česmad Slovakia.