Minister financií Peter Kažimír v piatok ukázal, ako chce v budúcom roku získať peniaze na zvyšovanie čistého príjmu ľudí s nízkymi mzdami, na zvyšovanie dôchodkov či bezplatnú jazdu vlakom pre študentov a penzistov.
Na rok 2015 počíta Kažimírov rezort s tým, že sa deficit verejných financií zníži zo súčasných takmer troch percent na 2,49 percenta a verejný dlh tesne prekročí 55–percentnú hranicu.
Výdavky štátneho rozpočtu pritom majú klesnúť medziročne o 705 miliónov eur a dosiahnuť 16,7 miliardy eur. Menej dostane napríklad Kancelária Národnej rady a s menším rozpočtom bude hospodáriť aj samotný Kažimírov rezort. Vláda ponechá súčasnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 percent. Z nej má ročne viac ako 230 miliónov eur. Pôvodne ju mala znížiť po tom, čo sa deficit verejných financií dostane pod trojpercentnú hranicu a Slovensko v Bruseli už nebude považované za rozpočtového hriešnika.
Príjmy rozpočtu by mala zvýšiť povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu aj pre prevádzkovateľov turistických ubytovní, hotelov, penziónov, chatových osád, ale aj všeobecných lekárov. Rovnako aj notárov, audítorov, právnikov či architektov. Ministerstvo financií takisto chce, aby všetky oficiálne listiny a potvrdenia vydávané súkromníkmi boli platné len s kópiou pokladničného bločka alebo potvrdenia o elektronickom prevode. Tieto opatrenia majú podľa ministerstva v budúcom roku priniesť do štátnej pokladnice 71 miliónov eur.
Kažimír chce takisto viac peňazí od farmaceutických firiem. Príjmy lekárov a zdravotníckych zariadení z peňažných a nepeňažných plnení od farmaceutických firiem budú podliehať priamemu zdaneniu pri výplate formou zrážkovej dane vo výške 19 percent. Ministerstvo financií už pred časom predstavilo opatrenia za 400 miliónov eur, ako napríklad spustenie ročného zúčtovania daní a odvodov, platenie zrážkovej dane pri predaji kovošrotu či získavanie úspor efektívnejšou štátnou správou realizovaním reformy ESO.
Zastaviť chce aj daňové „eldorádo“ v rámci novely zákona o dani z príjmu. Štát obmedzí možnosti odpisov drahších áut či rôznych výdavkov podnikateľov. V budúcom roku by sa malo naďalej pokračovať v nastolenom trende znižovania daňových únikov.
Vláda si v tomto roku v rozpočte stanovila, že z daňových únikov dostane opatreniami do rozpočtu 272 miliónov eur práve zo sivej ekonomiky. Vo veľkej miere k lepšiemu výberu DPH pomohlo zavedenie elektronického kontrolného výkazu. Ten by mal pri odhaľovaní podvodníkov pomáhať štátu aj naďalej. Pravdepodobne od roku 2016 by mala Finančná správa, ako aj polícia mať možnosť vstúpiť do kolaudačného konania. Podobne to teraz funguje napríklad v susednom Rakúsku, kde si stavebný úrad preveruje zdroje financovania vybraných objektov.
Štát sa pri plnení rozpočtu spolieha aj na lepší hospodársky rast. V budúcom roku by malo slovenské hospodárstvo podľa rezortu financií rásť trojpercentným tempom. Rizikom je však aktuálna vyostrená situácia medzi Ukrajinou a Ruskom a sankcie, ktoré boli uvalené proti tejto krajine. Vplyv sankcií už pocítila napríklad nemecká ekonomika, ktorá sa v druhom štvrťroku tohto roka dokonca prepadla do červených čísel. Nemecko je pre nás najvýznamnejším obchodným partnerom. Rozpočet je preto v tomto ohľade podľa analytikov príliš optimistický.
„Slovensko pocíti vplyv odvetnej obchodnej vojny EÚ – Rusko až neskôr a sprostredkovane cez pomalší dopyt po našich výrobkoch v zahraničí,“ odhaduje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Kažimírovci však očakávajú, že rast ekonomiky by mal byť v budúcom roku viac ťahaný domácou spotrebou. Spotrebitelia sa osmeľujú v obchodoch už v tomto roku. Maloobchodné tržby už v júni tohto roka prekonali päťročné maximá. Dôvodom je fakt, že reálne príjmy domácností na prelome rokov rástli, priemerne tak domácnosti mali k dispozícii viac zdrojov na spotrebu a mohli viac míňať. Hrozba prepúšťania sa v mnohých prípadoch výrazne znížila, spotrebitelia už nehodnotia budúcnosť až tak pesimisticky.
Aktuálne stále platí, že tí, ktorí majú prácu, si dokážu kúpiť viac ako vlani. Slovensko totiž v tomto roku zaznamenáva buď stagnáciu, alebo pokles spotrebiteľských cien. Očakávaný medziročný rast spotrebiteľských cien spomalí k úrovni 0,3 percenta v budúcom roku.
Kartami však ešte môže zamiešať nová metodika posudzovania deficitov a dlhov, na ktorú od jesene prechádza Európsky štatistický úrad Eurostat. Nová metodika napríklad nezaráta príjmy štátu z otvorenia druhého piliera, predaja núdzových zásob ropy či, naopak, zaráta dlhy nemocníc a Národnej diaľničnej spoločnosti. To vyšvihne vlaňajší deficit nad tri percentá. Zhorší to aj štátny dlh. Rizikom to bude aj pre ďalšie roky. Eurostat plánuje zaradiť viacero subjektov do sektora verejnej správy, čím sa navýšia výdavky štátu. Napríklad do sektora verejnej správy zaradil po novom Eurostat aj Železnice SR. Medziročne to zvýši výdavky verejnej správy o 266 miliónov eur v tomto a o 242 miliónov eur v budúcom roku.