Brusel sa usiluje pestovateľov a potravinárov upokojiť. Vo štvrtok tento týždeň sa stretli experti zo všetkých členských krajín. Výsledkom bolo vyhlásenie, že Európska komisia prijme v najbližších dňoch opatrenie, ktoré má kompenzovať straty producentom rýchlo sa kaziacich tovarov, predovšetkým ovocia a zeleniny. Spresniť sa majú na budúci týždeň. No až piateho septembra sa zídu na mimoriadne rokovanie ministri poľnohospodárstva, aby rozhodli, ako sa dostať z ruskej potravinovej pasce.
Tú už naplno pociťujú aj niektoré veľké slovenské ovocinárske podniky, aj keď nevyvážajú priamo do Ruska. „Na európskych ovocinárskych burzách vypukla panika. Ovocie, ktoré sa tam ponúka, sa stalo pomaly nepredajným tovarom, ceny prudko padajú a dôsledky zasiahli aj slovenských pestovateľov jabĺk,“ hovorí Marián Varga, šéf Ovocinárskej únie Slovenska, ktorý je konateľom spoločnosti Plantex Veselé.
Kým pred vyhlásením ruských potravinárskych sankcií ovocinári uzatvárali podľa Vargu kontrakty na jablká po 45 – 50 centov za kilogram, teraz sú veľkoodberatelia ochotní zaplatiť za kilogram už iba 26 – 28 centov a cenu systematicky tlačia nadol. To ničí ekonomiku pestovateľov, pretože výrobné náklady na kilogram jabĺk sa pohybujú na úrovni okolo 40 centov. Aktuálne ceny jabĺk v obchodoch podľa prieskumu Pravdy pritom štartujú od 69 centov za druhú triedu, pričom prvá sa predáva od 1,39 až po 1,99 eura.
Pokles cien ohrozuje zamestnanosť
Zákazom exportu ovocia a zeleniny zasiahol ruský prezident Vladimír Putin európskych producentov na jednom z najcitlivejších miest, a to vo chvíli, keď sa blíži vrchol sezóny. „V Európe sa ročne dopestuje priemerne okolo 10 až 11 miliónov ton ovocia, tohto roku sa očakáva úroda 12 miliónov ton. Ruské embargo vytvorí pretlak zhruba troch miliónov ton ovocia, čo môže mať paralyzujúce účinky na spoločný európsky trh,“ myslí si Varga.
Hoci Brusel ešte nezverejnil presné návrhy kompenzácií, Varga má už od belgických kolegov informácie, ako by odškodnenie mohlo vyzerať. Pestovatelia jabĺk by údajne mohli dostať kompenzáciu okolo 4–tisíc eur na hektár, pričom belgická vláda uvažuje, že by pridala k tejto sume ďalších možno až 3–tisíc eur. Je to dobré riešenie? Podľa Vargu ideálna kompenzácia neexistuje, pretože intenzívni ovocinári majú náklady na hektár medzi 6– až 8–tisíc eurami. Vysokoproduktívnych sadov nie je na Slovensku veľa, rozprestierajú sa na ploche do dvoch tisíc hektárov. Takto konštruovaná dotácia by preto najskôr pomohla extenzívnym producentom.
Želaním slovenských ovocinárov by bolo pozastavenie dovozov a predaj jabĺk od domácich producentov až do vypredania zásob. Toto riešenie sa však sotva Slovensku podarí presadiť – ťažko nájde pochopenie u ministrov zastupujúcich veľkoproducentské krajiny, ako je Poľsko či Taliansko, alebo krajiny Beneluxu.
A dôsledok? „Rátame s rôznymi scenármi. V prípade obrovského pretlaku jabĺk sa môže stať, že Plantex bude nútený prepúšťať. Mohlo by ísť až o 50 ľudí, teda jednu pätinu z celoročne zamestnávaných pracovníkov,“ pripustil najhorší variant konateľ firmy Marián Varga. Plantex je totiž jedným z najväčších producentov biologického materiálu v Európe. Ročne vyrobí okolo 1,5 milióna ovocných stromčekov, ale už teraz sa západoeurópski odberatelia v dôsledku straty ruského trhu chcú zriecť 600–tisíc výpestkov. Firme v dôsledku poklesu cien ovocia a zníženého predaja stromčekov môžu klesnúť tržby o päť až šesť miliónov eur.
Preto v Plantexe netrpezlivo čakajú, aké riešenie prijme Brusel, ale aj slovenská vláda. „Ak nám štát pomôže, pomôže svojim občanom,“ hovorí Varga. V dôsledku pretlaku ovocia môže prechodne zlacnieť ovocie podľa odhadov odborníkov na jeden až tri mesiace aj pre spotrebiteľov. Hovorí sa o 10– až 15–percentnom poklese. „Po likvidácii domácich producentov, ktorí doteraz vyvažovali zahraničné dovozy, však môže ovocie následne zdražieť o 40 až 50 percent,“ myslí si Varga.
Mliečne superkontroly
Tlak na zníženie cien už registrujú aj mliekari. „Odberatelia, ktorí vo veľkom brali produkciu pre domáci trh, zmenili svoje správanie. Obchodníci teraz čakajú, kam až padnú ceny,“ povedal Pavol Ugor z Levických mliekarní.
To, že na trhu s mliekom prituhuje, dokumentuje aj správa z ranného piatkového Rádiožurnálu RTVS, ktorý ústami svojho budapeštianskeho spravodajcu Gregora Martina Papucseka informoval o pozastavení predaja 37–tisíc litrov mlieka z ČR a SR. Dôvodom malo byť obchádzanie DPH zo strany distribútora, čo viedlo k zníženiu pultovej ceny pod 145 forintov, teda hlboko pod 50 centov za jeden liter. Zásah podnietil Zväz maďarských mliekarov, ktorý upozornil, že také lacné mlieko sa nedá vyrobiť ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Hlavný veterinárny lekár Maďarska teraz nariadil celoplošnú kontrolu dovážaných mliečnych výrobkov.
Podľa Papucseka v krajine, ktorá je veľkým vývozcom potravín do Ruska, stúpa nervozita medzi farmármi a rastie volanie po konzumácii domácich výrobkov. K tejto taktike sa uchýlili všetky európske krajiny zdôrazňujúce prednosti doma vyprodukovaných potravín. Slovensko nie je výnimkou a podobne ako Maďarsko Štátna veterinárna a potravinová správa zostruje kontroly predovšetkým ambulantných predajov potravín v pohraničí a prevádzok, kde sa vozia voľne ložené potraviny a balia sa do slovenských obalov.