Nemecký protimonopolný úrad totiž zistil, že medzi sebou mali uzavretú tajnú kartelovú dohodu, čím udržiavali nadhodnotené ceny šunky aj klobás. Do klobásového kartelu bolo zapletených 21 spoločností a obvinenia a pokuty neobišli ani 33 manažérov.
Protimonopolný úrad nespresnil presnú výšku jednotlivých pokút, no je jasné, že do fixovania cien počas viac než desiatich rokov boli zapletené aj najväčšie mäsokombináty, ako je Herta alebo Rügenwalder Mühle, či firmy patriace pod koncern Nestlé.
Ročné tržby nemeckého mäsopriemyslu sa odhadujú na 14 miliárd eur, takže veľké firmy ani vysoká pokuta nedovedie „na porážku“. Zároveň väčšina obvinených firiem už uviedla, že sa proti pokutám odvolá.
Klobásový kartel vznikol zrejme niekedy okolo roku 2000 a medzi firmami sa mu hovorilo „Klub Atlantic“. Tento názov vychádza z mena hotela, kde sa manažéri prvýkrát stretli a dohodli sa na cenovom rozpätí, za ktoré budú svoje produkty ponúkať. Keďže do kartelu bolo zapletených veľa firiem, nakoniec svojou silou donútili odberateľov tieto ceny akceptovať.
Zväz združujúci nemeckých mäsiarov sa však postavil na obranu firiem a spotrebiteľom odkázal, že následky kartelu vo svojich peňaženkách nepocítili, pretože obchodné reťazce si od výrobcov žiadne ceny diktovať nedajú.
„Pokuta sa môže zdať mimoriadne vysoká, no je primeraná vzhľadomna počet hriešnikov, dĺžku trvania kartelu a miliardový obrat v tomto odvetví,“ uviedol šéf nemeckého protimonopolného úradu Andres Mundt. Ten je vo svojom ťažení proti nekalým obchodným praktikám nekompromisný. Za prvý polrok už rozdal pokuty za vyše miliardy eur, čo je najviac v histórii fungovania úradu.
Výška pokuty pre mäsiarov zároveň môže odrážať to, že bravčové mäso a bravčové mäsové výrobky majú nezastupiteľnú úlohu v nemeckej kuchyni. Podľa Zväzu mäsiarskeho priemyslu priemerný Nemec ročne skonzumuje 38 kilogramov bravčového mäsa, čo je 380 stogramových „würstov“.