Veľké rozvojové krajiny budú mať spoločnú banku

Päť najväčších rozvojových krajín známych pod skratkou BRICS chce založiť vlastnú Rozvojovú banku, ktorá má byť priamym konkurentom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika sa už dlhšie sťažujú, že Svetová banka je riadená vyspelými krajinami a rozvojové krajiny v nej nedostávajú priestor, aký by si podľa nich zaslúžili.

15.07.2014 21:01 , aktualizované: 16.07.2014 05:00
BRICS-SUMMIT/ Foto: ,
Zľava: Ruský prezident Vladimir Putin, indický premiér Narendra Modi, brazílska prezidentka Dilma Rousseffová, čínsky prezidentt Xi Jinping a juhoafrický prezidentt Jacob Zuma na summite krajín BRICS 15, júla 2014 v Brazílii.
debata (162)

V utorok predstavitelia krajín BRICS na summite v Brazíli podpísali dohodu o vytvorení novej rozvojovej banky a spoločného rezervného fondu.

Nová banka má symbolizovať rastúci vplyv skupiny BRICS. V súčasnosti na tom najviac záleží ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Západ totiž po ruskej jarnej anexii ukrajinského Krymu a spornom postupe Moskvy v ukrajinskej kríze uvalil na krajinu sankcie.

Rozvojová banka má sídliť v čínskom Šanghaji. Postupne v nej má byť až 100 miliárd dolárov a týmito peniazmi sa budú v najbližších rokoch financovať infraštruktúrne programy. Návrh na vytvorenie novej banky sa prvýkrát objavil už pred dvoma rokmi. Ďalšie rokovania však sprevádzali nezhody, týkajúce sa financovania, riadenia banky a jej sídla. Niektorí členovia BRICS netaja obavy z prílišného nárastu vplyvu Číny.

Vytvorenie Rozvojovej banky však podporujú všetky krajiny BRICS aj pridružené krajiny, ako je Argentína, ktorej opäť reálne hrozí úpadok do platobnej neschopnosti.

„Až doteraz bolo BRICS iba neformálne usporiadanie štátov, teraz však vôbec prvýkrát vytvoria skutočnú inštitúciu,“ hovorí profesor medzinárodných vzťahov v Sao Paule Oliver Stuenkel. „Najväčšou otázkou zostáva, či táto inštitúcia môže predstavovať výzvu pre Svetovú banku, či sa jej podarí vyvolať atmosféru súperenia,“ dodáva Stuenkel.

Sila BRICS závisí aj od ekonomickej výkonnosti, ktorá však v členských krajinách klesá.

Rast brazílskej ekonomiky napríklad dosahoval v prvých troch mesiacoch tohto roka len 0,2 percenta. Zahraničný obchod Brazílie s Argentínou, ktorá vždy patrila k najväčším brazílskym obchodným partnerom, sa pre ekonomické problémy Argentíny v posledných niekoľkých rokoch príliš nevypláca. Vytvorenie Rozvojovej banky, ktorá by toto zoskupenie zjednotila a navýšila jeho vplyv, by sa však mohlo vyplatiť tak po politickej, ako aj po ekonomickej stránke.

Brazília, ktorá tohtoročný summit BRICS hostí, však patrí k najuzavretejším ekonomikám sveta. Podľa informácií Svetovej banky predstavuje brazílsky export iba 13 percent HDP, zatiaľ čo u ostatných členov BRICS je toto číslo dvojnásobné. Čína je najväčším obchodným partnerom krajiny. Vo väčšine priemyselných odvetví však Brazília vníma Čínu ako hrozbu. „Neprestajne súperíme, pretože nikto nie je schopný priblížiť sa výrobným cenám obuvi v Číne,“ uviedla pre BBC Micheline Gringsová-Twiggerová, majiteľka brazílskej obuvníckej firmy. Zároveň však dodáva, že „by bolo bláznivé nevnímať príležitosti, aké taký veľký trh, ako je Čína, ponúka“.

Kým vzájomný obchod zrejme nemožno považovať za silnú stránku BRICS, nespokojnosť s nastavením súčasného svetového poriadku tieto krajiny spája. Štáty sú presvedčené, že s takou početnou populáciou a dostatočnou ekonomickou silou si zasluhujú väčšiu mierou participovať na politických záležitostiach sve­ta.

Pôvodnú agentúrnu informáciu nahradil redakčný materiál denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

162 debata chyba
Viac na túto tému: #Brazília #Čína #Rusko #JAR #India #BRICS