Umožní to zákon o pravej trestnoprávnej zodpovednosti firiem, ktorý rezort spravodlivosti zavádza od júla 2015.
Rezort spravodlivosti ministra Tomáša Boreca však nedávno pripravil návrh zákona a jeho znenie už stihol aj sprísniť. Zvýšil dolnú hranicu peňažného trestu pre firmy porušujúce zákon z 800 na 1 500 eur. Súd môže nepoctivému podnikateľovi vymerať peňažnú pokutu až do výšky 1,66 milióna eur. Za mreže môže pritom za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.
Zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, schválila ho už aj Hospodárska a sociálna rada SR, tzv. tripartita. Vláda zákon zrejme definitívne schváli na svojej prvej schôdzi po prázdninách, teda 20. augusta.
Vláda v niečom aj ustúpila
Rezort spravodlivosti však urobil aj určité ústupky voči podnikateľom, ktorí zaslali v rámci pripomienkového konania desiatky pripomienok. Ak súd dokáže firme krátenie daní, nebude do nej môcť poslať súdny dohľad. Pôvodný návrh hovoril o tom, že vo firme mohol súd nariadiť súdny dohľad od jedného do piatich rokov. Podnikatelia sa obávali, že by to mohlo byť zneužité v rámci konkurenčného boja, keďže by sa k citlivým firemným informáciám dostal človek mimo firmy.
„Takéto ochranné opatrenie by spôsobovalo veľký problém v činnosti a chode danej právnickej osoby. Bolo to konzultované aj s odborníkmi na obchodné právo. Štátu by vznikali aj ďalšie finančné náklady na advokátov. Ukladať bude možné po novom len tresty,“ vysvetľuje Lucia Kurilovská, poradkyňa ministra spravodlivosti a odborníčka na trestné právo. Firmy argumentovali aj rokmi sa vlečúcimi súdnymi procesmi. Kurilovská priznáva, že by to mohlo viesť k samotnému zrušeniu firmy.
Štát je na podvodníkov krátky
Rezort spravodlivosti tiež návrh zákona upravil tak, že sa nové ustanovenia budú vzťahovať iba na prípady, ktoré budú spáchané od účinnosti zákona. Pôvodne sa mali podľa tohto zákona prešetrovať aj prípady z minulých rokov. Podnikateľom zrejme rezort ustúpi aj v tom, koho nezákonné konanie vo firme môže po dokázaní priamej súvislosti spôsobiť až jej zánik. „Nepovažujeme za primerané z hľadiska rizika pre výkon činnosti právnickej osoby a možností kontroly, aby bola právnická osoba trestne zodpovedná v prípade, ak trestný čin spácha ktorýkoľvek pracovník riadiaci možno len jedného ďalšieho zamestnanca,“ argumentuje Republiková únia zamestnávateľov.
Zákon hovorí aj tom, že už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Vláda zákon o trestnoprávnej zodpovednosti firiem prijať musí, keďže nás k tomu tlačia medzinárodné záväzky.
Už teraz pritom platí aj tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe nej môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok. „Na súdy neprišiel ani jeden návrh od orgánov činných v trestnom konaní, o ktorom by mohli rozhodnúť na základe právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe toho nebolo doteraz vznesené žiadne obvinenie,“ povedala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Pripravovaný register trestov
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že v najbližšom čase by malo dôjsť k sérii školení sudcov a prokurátorov. Nespresnilo, ako by mali vyzerať a v akom budú rozsahu. „Stíhanie právnických osôb je tak špecifická oblasť, že jednoduché skonštatovanie, že na konanie sa aplikujú ustanovenia Trestného poriadku, považujeme za nedostatočné,“ konštatuje advokátka Erika Bodáková zo spoločnosti Accace Legal. Rezort spravodlivosti v týchto dňoch pripravuje register trestov pre právnické osoby, podobne ako to teraz funguje pri fyzických osobách.
Ak súd rozhodne, že firmu zruší a zároveň konateľovi ako fyzickej osobe uloží trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ už nebude môcť v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. „Bude však závisieť od rozhodnutia súdu a od samotného uloženia trestu. Zákon totiž definuje, že súd môže právnickej osobe zakázať v danej oblasti podnikať na jeden až desať rokov, prípadne jej uloží doživotný zákaz podnikania v oblasti, v ktorej vykonávala činnosť,“ hovorí Kurilovská. V inej oblasti však podnikať môže.
Poľahčujúce okolnosti
Súdy budú pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. Navrhovaný zákon zavádza napríklad trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku ako úplne novú formu trestania. „Ak sa prípad zmedializuje, často je to pre väčšie firmy väčší trest, ako udelenie peňažnej pokuty,“ myslí si Kurilovská.
Zároveň dodáva, že v susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.