Osadenie oceľových zvodidiel vyjde na približne 120 miliónov eur a 85 percent z tejto sumy preplatí krajine Európska únia. O nutnosti zvodidiel naprieč celou diaľnicou sa viedla polemika naposledy začiatkom júna, keď na D1 v smere z Piešťan do Trnavy havaroval autobus plný školákov. Na úseku totiž neboli zvodidlá a niektorí odborníci na dopravu sa nazdávajú, že ak by to bolo inak, autobus by sa udržal na ceste a neskĺzol by po svahu.
Diaľničiari tvrdia, že zvodidlá majú zmysel len tam, kde je na ceste prekážka. Napríklad, ak je nad diaľnicou vedený most, pri pilieroch musia byť zvodidlá. "V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na výmenu oceľových a betónových zariadení na úsekoch diaľnic D1 Trnava – križovatka Lúka, D1 Ivachnová – Važec, D1 Prešov – Budimír aj s privádzačom, R1 Trnava – Nitra s privádzačom a R1 Šášovské Podhradie – Zvolen v celkovej dĺžke 174 kilometrov. Plánované obdobie realizácie, za predpokladu, že nebudú uplatnené žiadne revízne postupy, sú roky 2014 až 2017,“ tvrdí Michal Fúrik, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
"Zvodidlo na diaľnici je veľmi dôležitým bezpečnostným prvkom, ktoré môže zachrániť veľa ľudských životov. Ukázala to v podstate aj posledná nehoda autobusu na diaľnici D1. Trend vývoja v tejto oblasti je na Slovensku nastavený správnym smerom. Už v roku 2009 bola normou sprísnená požiadavka na používanie zvodidiel na nových úsekoch diaľnic, kde každý násyp nad 2 metre strmšieho sklonu vyžaduje osadenie zvodidiel. Myslím si, že takto sprísnená požiadavka oproti minulosti dostatočne vymedzuje používanie zvodidiel na diaľnici,“ uvažuje Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného.
"Je otázne, či celoplošné osádzanie tohto druhu záchytných bezpečnostných zariadení aj pri nízkych násypoch, teda v miestach, kde je niveleta vozovky na úrovni okolitého, voľného terénu je dostatočne ekonomicky oprávnené. Všade v zahraničí je možné badať trend zvyšovania bezpečnosti pozemných komunikácií, a teda aj diaľnic a rýchlostných ciest,“ dopĺňa Kajánek.
Kým o osadení zvodidiel na každom kilometri diaľnice sa ešte zvažuje, oplotenie, ktoré zabráni stretnutiu auta so zverou, by malo byť súčasťou každého úseku. "Oplotenie sa momentálne realizuje na úseku diaľnice D2 Malacky – št. hranica SR/ČR a v roku 2014 ešte plánujeme oplotiť úseky D1 Horná Streda – Skala a R1 Hronský Beňadik – Banská Bystrica,“ vraví Fúrik. Vlani oplotili diaľničiari 104 kilometrov ciest, tento rok majú teda v pláne ďalšiu stovku. V roku 2015 zostane oplotiť zvyšných 206 kilometrov ciest.
Kajánek hovorí, že oplotenie všetkých diaľnic na Slovensku je z pohľadu bezpečnosti účastníkov cestnej premávky možné vnímať ako jednoznačne veľmi dobré opatrenie znižujúce potenciál zrážky zveri s motorovým vozidlom. "Takto nastavené riešenie si však bude vyžadovať pomerne veľké ďalšie investičné náklady spojené s budovaním ekoduktov, teda podchodov pre zver, ktoré by mali následne zabezpečiť spriechodnenie líniovej bariéry pre zver, ktorú diaľnica predstavuje,“ poznamenal Kajánek.
Okrem zvodidiel a plotov sa priamo do vozovky diaľnic osadia aj tzv. dopravné gombíky. Od roku 2012 sa takýchto špeciálnych retroreflexných gombíkov osadilo vyše 20-tisíc a to na štyroch úsekoch D1, jednej diaľnici D2 a dvoch úsekoch rýchlostnej R1. "V roku 2014 plánujeme ešte osadenie na úsekoch D1 Ivachnová – Važec, R1 Tekovské Nemce – Žiar nad Hronom, D2 št. hr. SR/H – križovatka Jarovce a D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov,“ menuje Fúrik. Dôležitým prvkom, ktorý ochráni motoristov pred nárazom do pevnej prekážky, sú aj tlmiče nárazu. Po narazení dôjde k skladaniu zvodidiel. Naposledy sa tlmiče namontovali na odpočívadle Hrádok. V tomto roku sa nainštalujú na bratislavských úsekoch D1, D2 a D4.