V Česku aj na Slovensku ste mali určité plány, ktoré napokon, ako sa ukázalo, nevyšli.
V tomto smere nemáme nijaké problémy. V rámci projektov v Európe v súčasnosti na základe žiadosti Veľkej Británie aktívne pracujeme na získaní licencie pre náš reaktor. Je to spojené s tým, že na Britských ostrovoch doteraz žiaden z našich výrobkov nebol. Realizujeme kontrakt vo Fínsku, rovnako ako aj v Maďarsku v Paksi nás čaká veľa práce.
Predsa však, v Česku to nevyšlo.
V Česku sme boli pripravení spolupracovať. Napriek vývoju zostávajú naše plány v krajine v platnosti. Nikam sa nepodeli. Chápeme prečo tender neschválili. Pristupujeme k rozhodnutiu so všetkou vážnosťou a akceptujeme ho. Predovšetkým preto, lebo nebola vyriešená otázka financovania.
Prečo bol však konkrétne tender pre vás neúspešný?
Myslím si, že tendre týkajúce sa iba samotnej výstavby sú na ústupe. Neriešia totiž komplex problémov súvisiacich s výstavbou jadrových elektrární. Práve ich riešenie sme dokázali úspešne dotiahnuť napríklad už v spomínanom prípade Fínska či Maďarska. Dnešná podoba tendra týkajúceho sa výstavby neobsahuje napríklad financovanie, lokalizáciu, dodávky paliva a jeho spracovanie po vyhorení. Všetko nás to ešte len čaká. Napokon Česko len odložilo rozhodnutie a určite sa k nemu vráti. Sme trpezliví.
Ani na Slovensku v Bohuniciach to však nevyšlo podľa vašich predstáv.
Myslím si, že situácia na Slovensku je podobná tej v Česku. Slovenský kabinet analyzuje možnosti rozvoja jadrovej energetiky. S doterajším vývojom sme veľmi spokojní. Veď pokračujeme v dodávkach jadrového paliva, spolupracujeme. Uvedomujeme si, že príde chvíľa, keď sa napokon rozhodne v Česku aj na Slovensku buď o budovaní nových reaktorov, alebo o výmene existujúcich za nové, modernejšie.
Teda nádej umiera posledná?
Nie, nie, umierať nemá čo a ani netreba.
Ako prekonať stále existujúce obavy časti obyvateľov z ohrozenia atómovými elektrárňami?
Recept je jednoduchý. Treba s ľuďmi hovoriť, vysvetľovať. A že to funguje, svedčí skutočnosť, že najmenej sa obávajú obyvatelia žijúci v blízkosti atómových elektrární. Dôvodom je skutočnosť, že práve s nimi sa uskutočňuje taká potrebná osveta. V opačnom prípade vznikajú fámy na základe zaručene nezaručených informácií odporcov jadrovej energetiky, ktorá je nielen lacnejšia ako iné zdroje, ale aj bezpečná. Napokon o pozitívnom trende v tomto smere hovorí štatistika, podľa ktorej po počiatočnom poklese záujmu svetovej verejnosti o jadrovú energetiku, spôsobenom tragédiou v japonskej Fukušime, znovu rastie dopyt po výstavbe atómových elektrární. Ich počet stále rastie. Hlavne v Ázii. Bez atómovej energie nie je totiž možné zabezpečiť v blízkej budúcnosti stabilné energetické zásobovanie sveta. Dnes je zjavné, že prístup k spoľahlivému zdroju energie, akým je jadrová energetika, je pre mnohé krajiny kľúčovou podmienkou stabilného rozvoja.