Vláda chce, aby od 17. novembra mali študenti a penzisti vlaky zadarmo a cestujúci do práce budú mať až polovičnú zľavu. Úľavy sa dotknú vyše tretiny cestujúcich. Zadarmo bude cestovať štvrtina z celkového počtu ľudí využívajúcich vlaky. Na druhej strane dotácie štátu sa zvýšia o niekoľko miliónov eur, na ktoré sa zložia všetci daňovníci.
Štát už teraz posiela železničným dopravcom ročne dotáciu okolo 205 miliónov eur na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme. Ministerstvo financií tvrdí, že cestujúci študenti, z ktorých asi polovicu tvoria vysokoškoláci, ušetria na bezplatnom cestovaní ročne vyše 9 miliónov eur.
Vlaky zadarmo na jednej strane odbremenia rozpočty rodín. Na druhej strane ide o plošné opatrenie, ktoré nie je adresované len pre rodiny s nižšími príjmami. V Európe sú vlaky dotované štátmi skôr adresnými zľavami ako plošnými podporami. Po tom, čo premiér Robert Fico predstavil plán dotácií na železnici, ozvali sa autobusoví diaľkoví dopravcovia, ktorí tiež žiadajú úľavy. Vláda však tvrdí, že autobusovú dopravu na rozdiel od železnice nemá pod kontrolou.
"Pokiaľ sa nájdu finančné rostriedky na železnice, nemal by byť problém nájsť ich aj na autobusy. Podpora len jedného odvetvia verejnej hromadnej dopravy je voči užívateľom ostatných druhov hromadnej dopravy aj firmám podnikajúcim v autobusovej doprave diskriminačná. Účasť súkromného kapitálu v podnikoch slovenskej autobusovej dopravy nie je prekážkou racionálnych rozhodnutí v prospech cestujúcej verejnosti,“ tvrdí Peter Pobeha, prezident Zväzu autobusovej dopravy.
Návrh cestovania vlakom zadarmo čelí aj kritike opozície. Ide o opatrenie, ktoré ak by chcela iná vláda zmeniť, išlo by o politicky citlivý krok. Exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) hovorí o neefektívnom, stratovom kroku vlády.
„Strata môže predstavovať vyše 10 miliónov eur, pričom doteraz nebol pomenovaný zdroj príjmov, ktorý by túto stratu vykryl. Zároveň je tento krok diskriminačný voči deťom a študentom, ktorí nemajú možnosť cestovať do školy vlakom, ale len autobusom. Toto populistické rozhodnutie je ďalším z nesystémových a škodlivých krokov vlády v oblasti železničnej prepravy,“ nazdáva sa Figeľ.
Ten počas svojho pôsobenia začal ozdravovať všetky železničné spoločnosti. Dôvodom bolo ich hlboké zadlženie. Zvýšilo sa cestovné, čo pocítili rozpočty rodín, predávali sa majetky, prepúšťali sa zamestnanci a rušili málo obsadené trate. Železničné spoločnosti sa však stále zo strát nedostali.
Alternatívou k dotovaniu cestovania je napríklad kúpa nových vozňov, obnova koľají či staníc. Opatreniu tiež chýba adresnosť. Zadarmo budú totiž cestovať všetci študenti, bez rozdielu, z akých finančných pomerov pochádzajú. Adresnosť chýba aj v prípade bezplatného cestovania penzistov, keďže opatrenie neberie do úvahy výšku dôchodku. Ročne cestuje vlakmi zhruba 43 miliónov cestujúcich. Takmer 60 percent z nich, teda 25 miliónov cestujúcich, využíva vlak na cestu do školy a do práce. Podľa odhadov by 6 miliónov cestujúcich mali byť žiaci a študenti. Tí už dnes platia polovičné cestovné.
Zľavu dostáva každý, kto sa preukáže študentskou kartou a má maximálne 26 rokov. Napríklad za rýchlik z Košíc do Bratislavy zaplatí študent 9,35 eura. Plné cestovné stojí takmer 19 eur. Na porovnanie, pri ceste autobusom po tej stej trase zaplatí študent 14,60 eura, pričom obyčajný lístok stojí 19,50 eura.
O tom, že cena cestovného je už teraz sociálna, hovoril pred časom v rozhovore pre Pravdu šéf železníc Pavol Gábor. „Cestovné v IC vlakoch pokrýva približne tri štvrtiny nákladov, pri ostatných vlakoch je to približne len tretina. Cestovné je regulované a je nastavené sociálne. Muselo by vzrásť trojnásobne, aby sa náklady a tržby vyrovnali. To je nereálne. Pýtame si len toľko, koľko zvládnu cestujúci zaplatiť,“ tvrdil Gábor.
Za vlak z Košíc do Bratislavy by študenti mali platiť minimálne 57 eur, aby cestovné pokrylo železniciam náklady na prevádzku. Vlani mala Železničná spoločnosť Slovensko tržby vo výške 90 miliónov eur, no stále bol dopravca v strate 7 miliónov eur. Obsadenosť vlakov je totiž stále nízka, pohybuje sa okolo 33 percent.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Nič nie je zadarmo.
Štát posiela dopravcovi ročne dotáciu okolo 205 miliónov eur na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme. Ak teda početná skupina ľudí bude cestovať zadarmo, prejaví sa to na poklese tržieb a štátna dotácia na vlakokilometer sa bude musieť zvýšiť. Zvýšený počet študentov totiž spôsobí tlak na dopravcu, aby zabezpečil viac spojov.
Martin Kóňa, hovorca rezortu dopravy, argumentuje, že štát si centrálne objednáva výkony vo verejnom záujme iba na železniciach. Podpora železnice je podľa neho v súlade s politikou SR aj Európskou úniou, ktorá sa snaží podporovať tento druh dopravy ako ekologický.
„Autobusová doprava na základe rozhodnutí v minulosti prešla sčasti do súkromných rúk a sčasti je pod kontrolou vyšších územných celkov. Tie môžu v prípade, ak im to situácia dovolí, tiež rozhodnúť o zľavách na cestovnom,“ dodáva Kóňa s tým, že z ich pohľadu nejde v prípade bezplatného cestovania vlakom o krátkodobé opatrenie s obmedzeným termínom trvania, ale o dlhodobý impulz, ktorý má zlepšiť sociálnu situáciu dôchodcov a študentov, pomôcť zatraktívniť cestovanie za prácou, a tým znížiť nezamestnanosť.
Cestovanie zadarmo presadzoval vlani v susednej Českej republike minister dopravy Zdeněk Žák. Chcel, aby regionálne vlakové a autobusové spoje mimo špičky mali všetci študenti zadarmo. Možná strata by sa potom vykryla z tržieb počas špičky. Českí analytici však nakoniec označili krok za populistický, diskriminačný a nezmyselný.