V pondelok totiž senát Krajského súdu v Bratislave rozhodol, že Bratislavská teplárenská musí firme Paroplyn holdings limited patriacej do finančnej skupiny Penta zaplatiť odškodné vo výške 26,4 milióna eur bez trov súdneho konania a právneho zastúpenia.
Pre štátny rozpočet je to ďalšia ťarcha. Na ilustráciu, takúto sumu potrebujú všetci hasiči na prevádzku počas troch mesiacov. Rozsudok napísala sudkyňa, ktorá vzápätí postúpila z krajského súdu na Najvyšší súd. Teplári podľa hovorkyne Jarmily Galandákovej ihneď začali riešiť problém, kde zobrať peniaze na odškodnenie.
„Bratislavská teplárenská nedisponuje takým veľkým objemom finančných prostriedkov, aby ich mohla uhradiť zo svojej výrobno–obchodnej činnosti. Obráti sa preto na Fond národného majetku SR ako 100–percentného akcionára s návrhmi riešenia,“ vyhlásila Galandáková a dodala, že bratislavskí teplári zbrane ešte neskladajú.
„Spoločnosť zváži všetky možné legislatívne dostupné kroky,“ podotkla hovorkyňa teplárov. Hovorkyňa Fondu národného majetku Miriam Žiaková však zatiaľ nechcela prezradiť, aké kroky inštitúcia podnikne. „K prípadu sa vyjadríme až po podrobnom oboznámení sa s rozsudkom,“ zdôvodnila Žiaková.
Vysoké odškodné vzniklo, lebo teplári z Bratislavského paroplynu neodobrali dostatok tepla. Objem, ktorý v zmluve figuroval, bol totiž príliš vysoký a teplári ho nemali komu predať. Zmluva o odbere vznikla ešte v čase, keď bol Paroplynový cyklus vlastnený štátom.
Rozhodnutie o predaji paroplynu Pente padlo v roku 2004, počas druhej Dzurindovej vlády. Za paroplyn Penta dala viac ako dve miliardy korún (asi 66 miliónov eur). Paroplynový cyklus i tepláreň vtedy spadali do kompetencií ministerstva hospodárstva riadeného Pavlom Ruskom (ANO), pričom už v tom čase bolo jasné, že dochádza k porušovaniu záväzkov.
Denník Pravda Ruskovi chcel poskytnúť priestor na vysvetlenie, prečo zmluva pred privatizáciou nebola upravená, aby v budúcnosti nehrozilo také vysoké odškodné. Exminister však stanovisko až do uzávierky neposkytol. Podľa hovorcu Penty sú pokuty za neodber energií v energetickom sektore bežné.
„V takýchto kontraktoch si odberateľ rezervuje určitú kapacitu, pričom následne za túto kapacitu platí bez ohľadu na to, či zmluvné množstvo fyzicky odoberie, alebo nie. Dôvodom takéhoto kontraktu v prípade Paroplynového cyklu je navyše fakt, že výrobca nemal možnosť ponúknuť teplo vyrobené pre Bratislavskú teplárenskú iným zákazníkom,“ vysvetlil Danko.
V roku 2006 vznikla medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom upravená zmluva. Aj tá však prestala platiť od 1. januára 2014 a tepláreň v tento deň začala teplo vyrábať vo svojich vlastných zariadeniach. Samotný Paroplynový cyklus Penta len nedávno predala. Kupujúcim bola spoločnosť EI Group zo skupiny Istroenergo International. Kto za ňou stojí, nie je jasné.