Hospodársku časť asociačnej dohody, ktorá počíta s vytvorením zóny voľného obchodu medzi Ukrajinou a EÚ, podpísal prezident Ukrajiny Petro Porošenko v piatok. Dohoda vyžaduje ešte ratifikáciu v parlamentoch členských krajín, aby mohla začať platiť.
Moskva varovala Kyjev pred „vážnymi následkami“ tohto kroku a hrozila prijatím príslušných opatrení, aby sa vraj nemohlo stať, že do colnej únie bude pod ukrajinským pláštikom prúdiť tovar z EÚ. Ukrajina je už členom zóny voľného obchodu v rámci postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov.
K obmedzeniu ukrajinského dovozu Moskva podľa pravidiel colnej únie potrebuje súhlas partnerov. Bielorusko a Kazachstan však odmietli ruský návrh, ktorý by znamenal zhoršenie vzťahov s Ukrajinou, uviedol denník s odvolaním sa na nemenovaného účastníka rokovaní.
Po rokovaní podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov vyhlásil, že Rusko smie postupovať jednostranne, ale nespresnil, ako by to mohlo urobiť. „(…) Ochranné opatrenia budú tak či onak potrebná a my budeme pokračovať v rokovaniach, aby tieto opatrenia boli spoločné, nie jednostranné,“ vyhlásil hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Ruskí úradníci vraj pripúšťajú, že aj keby Rusko zvýšilo clá na ukrajinský tovar z nuly na 7,1 percenta, tovar by sa aj tak mohlo dostať na ruský trh cez Bielorusko, pre ktoré by bolo zložité a nevýhodné uzavrieť 600 kilometrov dlhú hranicu s Ukrajinou.
Bielorusko je podľa vicepremiéra Sjarheje Rumase rozhodne proti prijímaniu nejakých naliehavých opatrení, pretože nie je jasné, nakoľko môže byť colná únia ukrajinským pridružením k EÚ ohrozená. Vedomostiam sa nepodarilo získať vyjadrenie Kazachstanu, ale odhadujú, že keď táto stredoázijská krajina práve rokuje o prijatí do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), nebude zrejme riskovať ukrajinskej veto.
Vedomosti pripomenuli analýzu mimovládneho Výboru občianskych iniciatív (KGI), podľa ktorého Rusko môže v konflikte s Ukrajinou prísť o odbytiská pre svoje výrobky v hodnote až 5,8 miliardy dolárov. To je zhruba o 1,1 percenta svojho vývozu, zatiaľ čo straty z ukončenia dovozu ukrajinských výrobkov by neprekročili dve miliardy dolárov.
Ukrajina by stratou svojho hlavného odbytiská v Rusku podľa KGI prišla o 15 miliárd dolárov, nehovoriac o strate ruských investícií a nákladoch na prispôsobenie sa normám EÚ.
„Šoková roztržka“ s Moskvou by tak Kyjev mohla stáť až 33 miliárd dolárov, čiže zhruba dvojnásobok pomoci od Medzinárodného menového fondu v tomto a budúcom roku.