Slovenské fabriky majú po skončení európskej recesie viac zákaziek, čo sa prejavuje na vyššej zamestnanosti a platoch. Ľudia viac míňajú a cez zaplatenú daň z pridanej hodnoty plnia štátnu kasu. Pomáha tiež boj vlády proti únikom daní.
Vláda lepším výberom daní získava peniaze na ďalšie znižovanie deficitu aj financovanie priorít. Na tento účel mieni vláda využiť aj 200 miliónov eur, ktoré získa neznížením DPH od januára z 20 na 19 percent.
Vláda chce značnú časť zdrojov použiť na rast minimálnej mzdy pri zachovaní ceny práce pre zamestnávateľa. „Zníženie odvodov nízkopríjmových ľudí by štátny rozpočet vyšlo na 172 miliónov eur ročne,“ priblížil premiér Robert Fico. Súhlasí s tým aj minister financií Peter Kažimír. „Štrukturálny problém dlhodobej nezamestnanosti sa dá vyriešiť len zvýšením príjmov ľudí pracujúcich za nízke mzdy,“ pokračoval Kažimír.
Zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne približne 163–tisíc nízkopríjmových zamestnancov. Človek zarábajúci v tomto roku minimálnu mzdu 352 eur na ruku každý mesiac dostáva 305,02 eura. Zároveň firmu po započítaní všetkých odvodov zamestnanec s minimálnou mzdou stojí každý mesiac až 476 eur. Podľa predstáv vlády sa od začiatku roka 2015 minimálna hrubá mzda môže zvýšiť smerom k sume 400 eur za mesiac, keď by ľudia na ruku dostali 340,80 eura. Zároveň, aby cena práce človeka s minimálnou mzdou nestúpla na 541 eur za mesiac, štát by musel firme každého zamestnanca dotovať sumou 65 eur mesačne.
Na sobotňajšom sneme plánuje Smer predstaviť aj ďalšie opatrenia. V hre je zlacňovanie plynu, výraznejšia podpora vedy a výskumu či program výstavby jaslí a škôlok. Rozhodne sa tiež, o koľko vláda zvýši vianočný dôchodok. Na Slovensku je aktuálne viac ako 1,33 milióna dôchodcov a plošné zvýšenie vianočných penzií napríklad o 20 eur by štát vyšlo na 26,7 milióna eur. Uvažuje sa tiež o obmedzení možnosti odpisov drahších áut, čím by stúpli dane pre niektoré firmy.
Zároveň sa v boji proti daňovým únikom plánuje zdanenie propagačných výdavkov na lekárov, zavedenie registračných pokladníc v ambulanciách a stropu na cezhraničné úvery firiem. Domáce podniky sa totiž plateniu daní na Slovensku vyhýbali aj braním drahých úverov od zahraničných matiek.
V roku 2015 ministerstvo financií plánuje znížiť defi cit verejných financií z tohtoročných zhruba troch percent na 2,49 percenta hrubého domáceho produktu. „Túto métu by sme mohli dosiahnuť bez ďalšie uťahovania opaskov. Čo je pre ľudí dobrou správou pred odchodom na dovolenky,“ tvrdí Kažimír.
Dvomi hlavnými piliermi bezbolestnej konsolidácie bude ponechanie DPH na úrovni 20 percent a pokračovanie v odhaľovaní daňových únikov. Zlepšeným výberom daní si v roku 2015 štátny rozpočet polepší o 190 miliónov eur, v roku 2016 to bude 202 miliónov eur.
Pozitívne odhady rezort financií hlási aj pri vývoji firemných daní z príjmu právnických osôb. Na tento rok totiž zvýšil svoje februárové prognózy vývoja tejto dane o vyše 80 mil. eur. Vlani výber dane zaostával pre nižšiu ziskovosť firiem. Naopak, výber dane z príjmov fyzických osôb napriek obmedzeniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov z roku 2013 nenaplnil očakávaný príjem vo výške 21 miliónov eur. „Živnostníci sa zvýšeniu daňového zaťaženia vo významnej miere vyhýbali,“ dodal Inštitút finančnej politiky.