„Otázka je jednoduchá, dáme 200 miliónov obchodníkom alebo ich rozdelíme na pozitívne programy pre ľudí? Ja sa skôr prikláňam k tomu, aby sme tých 200 miliónov rozdelili medzi ľudí,“ povedal včera premiér Robert Fico. Komu štát po dvoch rokoch uťahovania opaskov pridá, rozhodne sa na sneme Smeru v sobotu. „Chceme predstaviť jeden pozitívny balík nielen pre mladých či starších, ale aj pre podnikateľskú sféru,“ dodal.
Premiér už naznačil, že štátny SPP by mal v priebehu rokov 2015 a 2016 znížiť ceny plynu spolu najmenej o 10 percent. Hore by mala ísť minimálna mzda pri zachovaní odvodov, čím by čisté platy najmenej zarábajúcich ľudí išli hore. Počíta sa aj s podporou pre začínajúcich podnikateľov, absolventov, sociálnymi dávkami pre chudobnejších na energie, nárastom vianočných dôchodkov či programom budovania detských jaslí a škôlok.
Prečítajte si glosu Martina Kováčika Alternatíva k DPH.
Analytici súhlasia s tým, že znižovať DPH by ekonomicky nebolo správne. Dnes v štátnej pokladnici skončí jedna pätina zo sumy každého zaplateného nákupu. Ak si štvorčlenná rodina urobí víkendový nákup v hodnote 200 eur, tak na bezproblémové fungovanie štátu okamžite prispeje 40 eur. „Znížením dane z pridanej hodnoty z dvadsať na devätnásť percent by štát daroval takmer štvrť miliardy eur obchodníkom,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied. Obchodníci by si skôr zdvihli marže, ako by znižovali ceny.
K znižovaniu dane z pridanej hodnoty na 19 percent má podľa zákona prísť začiatkom roka 2015 v prípade, ak Európsky štatistický úrad potvrdí na jeseň 2014 pokles slovenského deficitu pod 3 percentá hrubého domáceho produktu za rok 2013. „Napriek tomu, že teraz budú nové pravidlá účtovníctva v rámci EÚ, tak pre Slovensko sa s vysokou pravdepodobnosťou na jeseň potvrdí, že deficit klesol pod tri percentá,“ povedal Fico. V takom prípade má prísť podľa aktuálne platného zákona od roku 2015 k zníženiu DPH.
Opozícia je za pokles DPH
Smer má však dostatok poslancov na zmenu zákona a môže tak aj naďalej ponechať DPH na úrovni 20 percent. Opozícia to kritizuje. "Robert Fico už nechce dodržať ani platný zákon, podľa ktorého sa má daň znížiť, ale neustále chce len vyššími daňami ľuďom viac brať,“ uviedol podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Pri dobrom hospodárení štátu vláda pôvodne uvažovala aj o ďalšom znižovaní dani z príjmu pre podnikateľov od januára 2015 z 22 na 21 percent. „Na zníženie dane z príjmu právnických osôb bude priestor najskôr v roku 2016,“ uviedol Fico.
„Štát si momentálne nemôže dovoliť znižovať svoje daňové príjmy, lebo v opačnom prípade by musel zavádzať nové dane. Navyše daňové zaťaženie firiem nie je vysoké, ak si zoberieme, že podnikatelia z vyplácaných dividend platia 14-percentné odvody do sumy 60-násobku priemernej mzdy,“ zhodnotil Baláž. Z vyplatených dividend tak podnikatelia platia odvody len do sumy niečo nad 48,3 tisíca eur.
Podnikatelia tvrdia, že celkovo konsolidáciu vlády podporujú. „To, čo nám chýba, je diskusia o výdavkoch. V štáte je vyše tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých má každá svojho riaditeľa, sekretárku a je veľmi otázny úžitok verejnosti z fungovania všetkých týchto organizácií. Pri lepšom šetrení výdavkov by tak vláda už v roku 2015 mala priestor na znižovanie dane z príjmu právnických osôb,“ reagoval Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Aktuálne prebieha reforma, v rámci ktorej sa zlučujú verejné úrady.
Dosahy opatrení sa analyzujú
Vláda momentálne uvažuje o zvýšení hrubej minimálnej mzdy zo súčasných 352 eur na 400 eur za mesiac. „Riešenie, pri ktorom by sa takýto krok nijako nedotkol podnikateľov, je zvyšovanie nezdaniteľného minima,“ navrhol Hošták. V opačnom prípade podľa podnikateľov príde k prepúšťanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Hrubá minimálna mzda by sa mohla zdvihnúť pri zachovaní sumy odvodov, čím by získal zamestnanec na úkor štátnej kasy. Ministerstvo financií momentálne prepočítava dosahy. Prvé údaje sú pri dosahu zvyšovania vianočných dôchodkov. Na Slovensku je aktuálne viac ako 1,33 milióna dôchodcov a plošné zvýšenie vianočných penzií napríklad o 20 eur by štát vyšlo na 26,7 milióna eur.
Na podporu zamestnávania mladých ľudí sa z európskych peňazí v najbližších dvoch rokoch plánuje minúť 146 miliónov eur a zvyšných 64 miliónov prispeje Slovensko zo štátneho rozpočtu. S finančnou podporou Bruselu sa podľa plánov ministerstva práce už v tomto roku rozbehne projekt Záruky pre mladých, ponúkajúci prácu každému absolventovi učňovky, strednej a vysokej školy.
„Očakávame, že vďaka programu záruk, na financovanie ktorých spájame možnosti štátnych aj európskych zdrojov, by si mohlo nájsť uplatnenie na trhu práce ďalších 30– až 40-tisíc mladých ľudí,“ uviedol minister práce Ján Richter. Filozofiou záruk je, aby každý mladý človek po skončení štúdia alebo strate zamestnania dostal do štyroch mesiacov pracovnú ponuku, možnosť ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Štát plánuje firmám preplácať určitú časť odvodov v prípadne zamestnania absolventov.
Lídri EÚ o uvoľnení konsolidácie
Slovenský premiér otvorene presadzuje zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá by mohla sčasti pokryť výpadok spôsobený postupným rušením bankového odvodu. „Ak mala Európska únia dostatok peňazí na záchranu bánk, musí mať rovnakú odvahu nájsť zdroje na vytváranie pracovných miest, na podporu hospodárskeho rastu. Musí mať ale odvahu prijímať opatrenia, ktoré pôjdu tvrdšie proti bankám a finančným inštitúciám,“ konštatuje Fico.
Tento štvrtok a piatok sa uskutoční summit Európskej únie venovaný konsolidácií verejných financií. Lídri Európskej únie podľa zdroja agentúry Reuters na ňom vyzvú Brusel, aby výmenou za štrukturálne reformy poskytol krajinám všetky dostupné výnimky zo súčasných rozpočtových pravidiel. Ľavicové strany plánujú Európsku komisiu presvedčiť o tom, aby sa do deficitu nepočítali peniaze minuté na presadenie reforiem. „Keď krajina urobí nejakú reformu, stojí ju to nejaké peniaze, tak otázka stojí, či by sa to nemalo od deficitu odrátať,“ naznačil premiér Fico.
Agentúrne informácie sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.