Ešte začiatkom týždňa pritom odmietla čo i len uvažovať o rokovaniach s vlastníkmi pôvodných dlhopisov, ktorí po štátnom bankrote krajiny v rokoch 2001–2002 odmietli pristúpiť na ich výmenu a teraz sa s Buenos Aires súdi u amerických súdov.
„Chceme splácať 100 percentám veriteľov,“ povedala prezidentka. „Argentína je ochotná viesť dialóg,“ dodala Fernándezová podľa agentúry Reuters.
Pre dvanásťročný sporu s veriteľmi, ktorí sa nezúčastnili reštrukturalizácie dlhu v minulom desaťročí, nemá Argentína od bankrotu prístup na medzinárodné finančné trhy. Americký najvyšší súd v pondelok odmietol zaoberať sa odvolaním Argentíny proti verdiktu newyorského federálneho sudcu Thomasa Griesa spred dvoch rokov. Platí tak jeho verdikt, že krajina musí najprv vyplatiť veriteľov, ktorí požadujú plnú hodnotu dlhopisov, až potom sa vyrovnať s tými, ktorí pristúpili na ich výmenu za papiere s oveľa nižšou hodnotou.
Fernándezová v pondelok povedala, že krajina sa rozhodnutiu nepodriadi a označila nárok na úplné preplatenie pôvodných dlhopisov za „vydieranie“. Argentínsky minister hospodárstva Axel Kicillof neskôr naznačil, že krajina nebude schopná splácať dlhy, ak bude musieť vyplatiť aj pôvodné dlhopisy.
Budúci týždeň by ale zástupcovia argentínskej vlády mali v rámci vypočutia na newyorskom súde začať prvýkrát rokovať s vlastníkmi nereštrukturalizovaných dlhopisov.
„Dala som ministerstvu hospodárstva inštrukcie, aby naši právnici požiadali sudcu (Gries), aby vytvoril podmienky na dosiahnutie dohody, ktorá bude vyhovovať 100 percentám veriteľov,“ povedala prezidentka.
Jej vyjadrenie viedlo k výraznému rastu argentínskych akcií obchodovaných na amerických trhoch a podstatnému poklesu rizikových prirážok k argentínskym dlhopisom.
Fernándezová chce podľa agentúry Reuters urovnať spor s veriteľmi, aby nedopustila ďalšiu platobná neschopnosť a prečkala zvyšný rok a pol v úrade bez finančného a ekonomického chaosu. Jej potenciálni nástupcovia naznačujú, že povedú voči investorom ústretovejšiu politiku ako ľavicovo-populistická politička. Tá výrazne posilnila úlohu štátu v ekonomike, zaviedla tvrdé regulácie podnikania, dovozné bariéry a vývozné dane a tiež zoštátnila podiel španielskeho Repsolu v argentínskej ropnej spoločnosti YPF.
Termín nasledujúcej splátky reštrukturalizovaných dlhopisov je 30. júna. Ak do tej doby Argentína nezaplatí, ešte by to neznamenalo platobnú neschopnosť, pretože vláda má u týchto dlhopisov možnosť odkladu splátok až 30 dní.
Argentína sa po bankrote v roku 2002 dohodla s majiteľmi zhruba 93 percent dlhopisov na reštrukturalizácii dlhu, po ktorej veritelia dostali za jeden dolár dlhu 25 až 29 centov. Nové dlhopisy s nižšou hodnotou sa riadia zákonmi štátu New York a Argentína ich začala splácať v roku 2005. Malá časť veriteľov sa ale rozhodla požadovať súdnou cestou plnú hodnotu dlhopisov; ide najmä o hedgeové fondy Aurelius Capital Management a NML Capital.