Postupné oživovanie európskych ekonomík nateraz dáva predpoklady na to, aby sa tento trend v najbližšom období zvrátil. Európska komisia očakáva, že hrubý domáci produkt eurozóny sa tento rok zvýši o 1,2 percenta, tempo rastu ekonomiky celej Európskej únie sa v roku 2014 zrýchli na 1,6 percenta. Slovensko bude rásť štvrtým najrýchlejším tempom v únii, na úrovni 2,2 percenta.
Podľa podpredsedu Európskej komisie Siima Kallasa je však podmienkou naplnenia relatívne optimistickej prognózy, aby členské štáty zrealizovali dohodnuté reformy. Potom by aj nezamestnanosť mala klesať o niečo rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Percento nezamestnaných Európanov by sa malo v tomto roku pohybovať pod hranicou 12 percent. „Rozpočtové deficity členských krajín klesli, investície sa zvýšili a predovšetkým vzrástla zamestnanosť,“ opísal zotavovanie ekonomiky Kallas. Komisia počíta najmä s obratom v oblasti investícií, a to hlavne v oblasti priemyselnej výroby. V EÚ by mali tento rok vzrásť o 3,1 percenta a v roku 2015 o 4,7 percenta, po 2,3-percentom poklese v roku 2013.
Priemysel je hnacím motorom konkurencieschopnosti európskych krajín a jej podnikov. Napriek tomu, že členské štáty únie dosiahli za posledné roky pokrok v zlepšovaní podnikateľského prostredia, vývozu a celkovej udržateľnosti, ešte stále sa pasujú s jednou z najväčších prekážok ďalšieho rastu – a teda s dlhodobo vysokými cenami elektriny v porovnaní s inými regiónmi sveta. Európska únia preto v rámci Európskeho semestra, v ktorom hodnotí aj konkurencieschopnosť jednotlivých členských štátov, navrhuje, aby vlády prijali opatrenia na ich znižovanie.
Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani nedávno zdôraznil, že je neprijateľné, aby slovenskí odberatelia energií platili za megawatthodinu vyše 100 eur, kým západné krajiny platia len polovicu z tejto sumy. Európska únia cenami energií nemôže konkurovať nielen USA, ale ani Číne alebo Indii. V porovnaní so Spojenými štátmi sú ceny energií v EÚ zhruba dva- až trikrát vyššie.
Únia má pritom najlepšie predpoklady na to, aby bola elitným zoskupením v rámci konkurencieschopnosti vo svete. Jednotný trh EÚ jej totiž poskytuje viac ako 500 miliónov spotrebiteľov, 220 miliónov pracovníkov a zhruba 20 miliónov podnikov. Aktuálne je podiel priemyslu na hrubom domácom produkte (HDP) v Európe na úrovni približne 15 percent. Z priemyslu prichádza 80 percent súkromných inovácií a tri štvrtiny vývozu. Odvetvie zohráva podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest.
Odporúčania Európskej komisie pre Slovensko
- Konsolidácia verejných financií a znižovanie deficitu rozpočtu
- Zefektívnenie verejnej správy, úradov a súdnictva
- Reforma na trhu práce a znižovanie nezamestnanosti
- Zlepšenie štruktúry vzdelávania
- Zvýšenie energetickej bezpečnosti a fungovania trhu s energiami
Na Slovensku je v priemyselných firmách zamestnaná až štvrtina pracujúcich Slovákov. Podiel priemyslu na tvorbe slovenského HDP je jeden z najvyšších v EÚ. Európska komisia pred časom vydala správu o členských krajinách v ktorej uvádza, že na základe jednotkových mzdových nákladov slovenský priemysel patrí medzi najkonkurencieschopnejšie v „dobiehaní“ rozvinutejších členských štátov. Ťaží z prísunu vyspelých technológií na základe priamych zahraničných investícií, pričom výroba sa v poslednom desaťročí stala viac produktívnou.
„Tak pre dobiehanie v ekonomickej výkonnosti, ale aj v konkurencieschopnosti a v životnej úrovni bola kľúčová nielen integrácia do Európskej únie, no najmä otvorenosť voči prílevu priamych zahraničných investícií. Príklad viacerých modelov automobilov, ktoré sa nadnárodné koncerny so závodmi v mnohých krajinách rozhodli vyrábať práve na Slovensku, ako aj množstvo úspešne rastúcich globálnych centier zdieľaných služieb či rastúcich IT firiem pripomínajú, že úspech Slovenska nie je o "lacnej pracovnej sile“, ale najmä o atraktívnom pomere medzi cenou a kvalifikáciou pracovnej sily," hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Do budúcnosti je však dôležitý posun priemyslu Európy k produkcii s čo najvyššou pridanou hodnotou, ktorá by mala aj zvýšiť životnú úroveň bežných ľudí. Aktuálne však Slováci v časoch ešte stále stagnujúceho trhu práce berú každú ponuku pracovať.
„Slováci sa neštítia práce v priemysle, tak ako napríklad južné štáty EÚ. Viac si cenia pracovných príležitostí i za cenu nižších platových podmienok. Tým je Slovensko prirodzene konkurencieschopnejšie, najmä na západ od slovenských hraníc,“ povedal Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.
V rámci konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Európska komisia v odporúčaniach, ktoré každoročne vydáva v rámci Európskeho semestra, vyčíta Slovensku vysoké ceny energií, najmä pre mladých a stredne veľkých podnikateľov. Tie by mala krajina riešiť lepším a transparentnejším fungovaním trhu s energiami hlavne v oblasti regulácie.
Slovenská vláda zvažuje dodatočné zdanenie výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí v minulosti získali nárok na štedré výkupné ceny. Štát plánuje príjem z prípadného vyššieho zaťaženia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov použiť práve na stlačenie cien elektrickej energie pre odberateľov. Brusel chce zatlačiť na ceny energie vytvorením jednotného energetického trhu v celej únii.
Európska komisia si preto stanovila za cieľ, aby krajiny Európy do šiestich rokov mali zvýšiť svoju priemyselnú základňu, pričom priemysel by sa v priebehu najbližších šiestich rokov mal podieľať na HDP Európy až vyše 20 percentami.
Zároveň si však Európa vytýčila veľmi ambiciózne ciele v boji proti klimatickým zmenám. Do roku 2020 zredukovať emisiu skleníkových plynov o 20 percent. Komisia v rámci akčného plánu takisto pracuje na tom, aby sa emisné kvóty pre priemysel, ktoré znamenajú pre firmy značné náklady, stali nástrojom pre ich samotný rast. Peniaze, ktoré boli zaplatené za emisie CO2, by sa mali potom vrátiť do toho istého odvetvia, aby pomáhali inováciám a výskumu.
Európsky semester v praxi
Európska komisia zaviedla cyklus koordinácie hospodárskej politiky jednotlivých členských štátov, ktorý sa nazýva európsky semester. Spojila v ňom viaceré procesy tak, aby došlo k lepšej koordinácii a väčšiemu dosahu na tvorbu národných politík. Komisia každoročne vypracováva podrobnú analýzu programov členských štátov v oblasti hospodárskych a štrukturálnych reforiem a poskytuje im individuálne odporúčania na nasledujúcich 12 až 18 mesiacov. V rámci nich rieši aktuálne aj konkurencieschopnosť štátov, ktorá by sa mala po rokoch krízy naštartovať. V prieskume sa definujú priority EÚ na nasledujúci rok v oblasti rastu a zamestnanosti. Najbližšie odporúčanie krajinám vydá komisia 2. júna.