Ak by sa totiž taliansky Enel rozhodol naplniť svoje úvahy a pokúsil by sa predať 66-percentný podiel vo firme, Slovensko by ako 34-percentný akcionár malo predkupné právo.
„Keďže má štát možnosť zablokovať prípadnú zmenu väčšinového akcionára, existuje aj možnosť využitia predkupného práva. Druhá vec však je, či by štát mal dostatok peňazí na tento úkon,“ podotýka Malatinský.
Je tiež takmer isté, že štát by za prípadné odkúpenie musel zaplatiť oveľa viac, ako získal v privatizácii. Taliansky Enel by v prípadnom predaji mohol získať za svoj podiel zrejme asi tri miliardy eur, pričom štát akcie v roku 2006 predal za 839 miliónov eur. Po započítaní inflácie v jednotlivých rokoch by suma v súčasnosti bola asi 1,1 miliardy eur.
Ruské elektrárne?
Špekuluje sa o tom, že záujem o elektrárne by mohol mať ruský investor, keďže ruská banka poskytla elektrárňam obrovský úver. Záujem o elektrárne by mohol mať aj český ČEZ, ale možno aj finanční investori z Česka či zo Slovenska. Štát by si pri zmene majiteľa elektrární mohol klásť podmienky. Dzurindova vláda sa napríklad vzdala budúcich dividend v prospech dostavby Mochoviec, ktorá sa však predražuje a mešká. Tiež sa zle stanovili podmienky dorovnania konečnej ceny a štát o výslednej cene doteraz rokuje s Enelom.
Záujem Enelu o predaj akcií tento týždeň potvrdil šéf Slovenských elektrární Luca D’Agnese. "Naša skupina zvažuje predaj rôznych podielov. Slovenské elektrárne nie sú jedinou takouto akvizíciou,“ konštatoval D’Agnese.
Rozdiel medzi terajšou možnou predajnou cenou akcií elektrární a sumou, za ktorú sa v roku 2006 privatizovalo, dokazuje, že elektrárne sa predali výrazne pod cenu. Zisky elektrární po zdražení elektriny stúpali tak, že ak by dividendy putovali do Talianska, a nie do Mochoviec a iných projektov, Enelu by sa už po piatich rokoch privatizačná cena vrátila.
Faktom tiež je, že Taliani firmu aj zhodnotili. Napríklad v čase privatizácie boli počty pracovníkov elektrární privysoké. Pokročila tiež dostavba tretieho a štvrtého bloku atómky v Mochovciach a rekonštrukčné práce na uhoľných elektrárňach. Takisto elektrárne už neplatia viaceré nevýhodné zmluvy, ktoré sa podpísali, keď bol majiteľom štát. Na druhej strane sa však ceny elektriny z jadrových zdrojov v roku 2005 pohybovali okolo 32 eur za megawatthodinu a po privatizácii stúpli na vyše 80 eur. Teraz sú síce len 30 eur za MWh, ale očakáva sa oživenie ekonomík a s tým aj rast cien elektriny.
Mikloš tvrdil, že nevedel
Denník Pravda už v novembri 2006 informoval, že druhá Dzurindova vláda sa prerátala, keď sa pri privatizácii Slovenských elektrární vzdala dividend zo ziskov podniku. Ivan Mikloš, ktorý v čase diskusie o dividendách riadil ministerstvo hospodárstva po odvolanom Pavlovi Ruskovi, totiž vychádzal z podkladov, že firma bude zarábať ročne len zhruba 20 miliónov eur. V skutočnosti však zisky dosahovali zhruba desaťnásobnú výšku.
Ceny elektriny totiž po privatizácii postupne stúpali až nad šesťdesiat eur. Ich hodnotu znížilo až vypuknutie finančnej krízy i prudké zlacnenie emisných povoleniek, vďaka ktorému klesli náklady na výrobu energie z uhlia. Mikloš (vtedy SDKÚ) počas rastu cien tvrdil, že o zdražovaní nemohol vedieť. „Vychádzali sme z podkladov, ktoré sme mali. Keby som mnohé veci vedel, tak by som bol jasnovidec,“ vyjadril sa Mikloš napriek tomu, že o očakávanom zdražení elektriny v tom čase už informovali médiá aj elelektroenergetické firmy.
Kľúčové sú Mochovce
Teraz však nie je vôbec isté, či Enel elektrárne predá. Enel už na jar oznámil zámer predať majetok v hodnote asi 4,4 mld. eur v snahe znížiť dlh, ktorý dosiahol takmer 40 mld. eur. Predávať sa však majú skôr menšinové a neperspektívne podiely, kým v ziskových elektrárňach majú Taliani väčšinu. Na druhej strane kľúčové môže byť, či je výhodné dostavať Mochovce, keďže pri súčasných cenách elektriny by nemuseli byť ziskové, aj keď ceny postupne asi pôjdu hore.
Vláda však tvrdí, že ako menšinový akcionár vo firme presne nevie, v akom stave je momentálne dostavba tretieho a štvrtého mochovského bloku. „Pracovná skupina analyzuje všetky dokumenty a v priebehu nasledujúcich mesiacov by malo byť jasné, kedy v skutočnosti dôjde k spusteniu nových blokov,“ mieni Malatinský. Predstavitelia Enelu oficiálne hovoria o meškaní zhruba 18 mesiacov, no v skutočnosti to môže byť viac. Tretí blok Mochoviec sa má oficiálne spúšťať o rok.
V súvislosti s možným predajom Slovenských elektrární sa podľa ministra hospodárstva neoficiálne hovorí o viacerých záujemcoch. „Máme nejaké neoficiálne správy, ale kto v Ríme rokuje, ťažko povedať,“ vyjadril sa Malatinský. K akciám by sa mohla dostať niektorá z ruských firiem. Ruská štátna banka Sberbank totiž poskytla elektrárňam obrovskú pôžičku 870 miliónov eur. Minister hospodárstva sa chce pripraviť aj na tento scenár. „Určite je to háklivá téma práve v tejto geopolitickej situácii, ale zatiaľ nemáme také embargá, že by ruské firmy nemohli investovať v Európe,“ konštatoval Malatinský.
Aj napriek aktuálnej situácii však štát s Ruskom v iných oblastiach rokuje. Ficova vláda by chcela cez Slovensko potiahnuť širokorozchodnú trať z Ukrajiny, takisto núka ruskej strane kapacity na skladovanie plynu. Ruský Gazprom tiež poskytol Slovenskému plynárenskému priemyslu zľavu na dodávku plynu a ceny majú ešte viac klesať. Vďaka tomu by mali ceny plynu pre domácnosti v rokoch 2015 a 2016 klesnúť o dvojcifernú sumu.