Premiér Robert Fico v oznámil, že v najbližších dvoch rokov sa ceny plynu pre domácnosti znížia spolu asi o desať percent. Presný údaj bude známy po mimoriadnom sneme Smeru 28. júna, na ktorom strana oznámi svoje plány.
„Chceme sa priblížiť sumárne v rokoch 2015 až 2016 k dvojcifernému zníženiu cien plynu,“ povedal v stredu premiér. Podľa neho na to vláda má právo po tom, čo ovládla dominantného predajcu plynu. SPP už vyrokoval zľavu na plyn z Ruska. Aj po nej sa očakáva, že tento rok podnik na predaji plynu prerobí na úkor štátneho rozpočtu asi 40 miliónov eur. Kabinet však tvrdí, že s Rusmi sa rokuje o ďalšej zľave a priestor na zlacňovanie vznikne aj po ozdravení podniku.
Prečítajte si aj glosu Martina Kováčika Čo za dva roky.
Premiér v druhej polovici vládnutia počíta aj so zavedením špeciálnej sociálnej dávky pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorá im pokryje časť výdavkov na energie. Zvyšovať sa bude vianočný dôchodok, ktorého minimálna výška bola vlani 46 eur. Vzrastie tiež minimálna mzda, ktorá je teraz 352 eur a môže ísť postupne až na 400 eur, ako žiadajú odborári. „Nevylučujem to,“ reagoval v stredu Robert Fico.
Minister práce Ján Richter chce už od júla zmierniť odvody pre brigádujúcich vysokoškolákov, a to tým, že hranica zárobku, od ktorej sa odvody platia, sa posunie zo 159 na 200 eur.
Koľko budú všetky pripravované vládne opatrenia stáť, ukáže sa až na sneme Smeru. Doteraz sa vláda pri verejných financiách dva roky zameriavala najmä na konsolidáciu a pokles deficitu pod tri percentá výkonu ekonomiky. Za to Brusel už vyradil Slovensko z procedúry nadmerného deficitu. Časť ľudí na to doplatila. Popri šetrení a zlučovaní úradov vláda okresala druhý penzijný pilier, zvýšili sa dane pre firmy, banky či bohatších ľudí. Daňové úniky sa eliminovali zavedením daní a odvodov pri práci na dohodu či daňovými licenciami pre firmy. Najnovšie majú mať registračné pokladnice aj lekári.
Kabinet sa počas zostávajúcich dvoch rokov vládnutia chce zamerať najmä na podporu zamestnanosti. „Ak sa nám doteraz poradilo urobiť poriadok vo verejných financií, ľudia na Slovensku by z toho mali mať určitý profit,“ tvrdí premiér Fico.
Národná banka Slovenska predpovedá krajine tento rok hospodársky rast 2,4 percenta a jeho zrýchlenie do roku 2016 na 3,5 percenta. Slovensko je ťahané najmä ekonomickým úspechom Nemecka, ale oživuje sa aj domáca spotreba. Pri takmer nulovej inflácii by mali priemerné reálne platy tento rok rásť o 2,7 percenta. Premiér tvrdí, že prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého majú odborári väčšie právomoci, spôsobí, že rast miezd pocíti viac ľudí.
NBS očakáva, že tento rok sa zamestnanosť zvýši o 15-tisíc ľudí. Nezamestnanosť má z tohtoročných vyše 14 percent klesnúť do roku 2016 postupne až na 12 percent.
Vládne zámery v oblasti cien plynu nechcel komentovať Jozef Holjenčík, šéf regulačného úradu, ktorý stanovuje ceny energií a vody. Úrad zatiaľ skúma zľavu na plyn z Ruska. „Nedávno sme dostali zmluvu s úplne novým vzorcom výpočtu nákupných cien plynu pre SPP. V súčasnosti ju analyzujeme,“ povedal Holjenčík.
Napríklad zástupcovia maďarského dominantného dodávateľa plynu získali zľavu na dodávku plynu z Ruska skôr. Tamojší premiér Viktor Orbán aj preto už v marci mohol ohlásiť znižovanie cien pre domácnosti od apríla o 6,5 percenta.
Keď sa nominantom ešte Radičovej vlády spolu so zástupcami vtedajších zahraničných spoluvlastníkov SPP podarilo na sklonku roku 2011 vyrokovať poskytnutie zľavy z Ruska, ceny pre rodiny klesli citeľne. Rodina bývajúca v nezateplenom dome s rozlohou 100 štvorcových metrov, ktorá na plyne varí a využíva ho na ohrev vody i kúrenie, podľa prepočtov Pravdy vtedy vďaka zlacneniu ušetrila mesačne zhruba 7,6 eura. Rodiny, ktoré na plyne iba varia, mesačne usporili asi štvrť eura a obyvateľom domov s plynovým ohrevom vody klesli mesačné náklady na bývanie približne o 1,9 eura. Bola to však skôr výnimka, SPP vlastnený zahraničnými akcionármi väčšinou zdražoval.
Napriek ohlásenému zlacňovaniu plynu v najbližších rokoch sú však ceny energií pre niektoré skupiny ľudí stále privysoké. Práve preto vláda včera vzala na vedomie koncepciu ochrany ľudí pred takzvanou energetickou chudobou. Je to stav, keď si obyvatelia nemôžu dovoliť zaplatiť za dostatok plynu, tepla, elektriny či vody. Vďaka koncepcii od júla vznikne pracovná komisia, ktorá sa bude skladať z odborníkov ministerstiev práce, hospodárstva a financií. Ich úlohou bude pripraviť predpisy.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter očakáva, že jedným z výsledkov bude poskytnutie špeciálnej sociálnej dávky, ktorá má pokryť časť nákladov za odber energií či vody. Konkrétne sumy, ktoré takto štát bude vyplácať, majú byť známe až o niekoľko mesiacov. Richter zatiaľ nepovedal, kedy štát poskytne prvé takéto dávky. "Zatiaľ nie je jasné, či to bude možné realizovať v priebehu budúceho roka alebo až od prvého januára 2016,“ konštatoval Richter.
Podľa šéfa regulačného úradu Holjenčíka sa má zväčšiť aj počet pásiem s lacnou energiou. V súčasnosti je totiž nízka tarifa najmä v noci. Po novom sa má rozšíriť aj na predpoludnie, popoludnie či večer. Ľudia tak budú mať viac možností, ako ušetriť. „Napríklad pranie, ohrev vody či žehlenie si totiž budú môcť nechať práve na čas, keď bude energia lacná,“ podčiarkol Holjenčík.