Komisia tento týždeň požiadala Sofiu, aby práca na plynovode pozastavila, kým nepadne rozhodnutie, či je stavba v súlade s európskym právom.
„Dostali sme teraz žiadosť Európskej komisie, a práce sme tak pozastavili,“ povedal premiér podľa agentúry ITAR-TASS. „Po konzultáciách s Bruselom sa rozhodneme o ďalšom postupe,“ dodal.
Hovorca ruského ministerstva energetiky oznámil, že Moskva od Sofie zatiaľ žiadnu oficiálnu informáciu o prerušení prác na projekte nedostala.
„Chceme túto otázku vzniesť pri zajtrajších (pondelňajších) rokovaniach s (európskym komisárom Güntherom) Oettingerom,“ povedal hovorca podľa agentúry Reuters. V pondelok budú predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Európskej únie rokovať v Bruseli o spore Moskvy a Kyjeva okolo dodávok a ceny ruského plynu.
Bulharsko zatiaľ vykonáva len prípravné práce, samotná stavba sa ešte nezačala. Na konci mája ruský monopolný vývozca plynu Gazprom, ktorý projekt riadi, zadal konzorciu ruských a bulharských firiem mnohomiliardovú zákazku na výstavbu bulharského úseku plynovodu.
Americká veľvyslankyňa v Bulharsku Marcie Riesová v piatok vyjadrila „hlboké znepokojenie“ Washingtonu nad tým, že konzorcium pre výstavbu bulharského úseku povedie ruská spoločnosť Strojtransgaz. Tú vlastní miliardár Gennadij Timčenko, ktorý sa stal jedným z terčov amerických sankcií proti Rusku.
Komisia Bulharsku v liste z 3. júna oznámila, že plynovod zrejme nespĺňa pravidlá, ktoré zakazujú dodávateľom plynu mať kontrolu nad plynovody. EÚ už pozastavila proces schvaľovania výstavby tohto plynovodu po marcovej ruskej anexii Krymu.
Bulharsko považuje výstavbu plynovodu South Stream za národnú prioritu. Krajina je závislá od dodávok ruského plynu a chce ich posilniť. Rusko chce využiť South Stream ako ďalšiu cestu pre prepravu plynu do západnej Európy, ktorá by obchádzala Ukrajinu. Spory medzi Moskvou a Kyjevom o ceny plynu už niekoľkokrát prerušili dodávky ruského plynu do Európy.
South Stream má podľa súčasných plánov začať prepravovať ruský plyn do Európy od konca roka 2015. Má viesť po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalej cez Srbsko, Maďarsko, Slovinsko a Rakúsko až do severovýchodného Talianska. Ďalšie vetvy majú smerovať do Chorvátska, Macedónska, Grécka a Turecka.
Ročne má projekt za zhruba 40 miliárd dolárov prepraviť asi 63 miliárd metrov kubických plynu, čo je zhruba 15 percent objemu, ktorý Európa ročne spotrebuje. Plnú kapacitu by mal dosiahnuť v roku 2018.