Zdôraznil pritom, že projekt zvýši energetickú bezpečnosť a zabezpečí diverzifikáciu dodávok pre Európu. Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov v tlačovom vyhlásení uviedol, že pripomienky Európskej komisie (EK), ktoré sa zatiaľ nepodarilo v plnom rozsahu vyriešiť, sa týkajú prevádzky plynovodu, samotnej výstavbe však nestoja v ceste žiadne prekážky.
Európska komisia v marci oznámila, že odkladá rokovania s ruským plynárenským gigantom Gazprom o plynovode Južný prúd, ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do Európy cez Balkán. V tom čase to zdôvodnila vývojom vzťahov EÚ s Ruskom po vystupňovaní napätia na Ukrajine a uviedla, že rokovania budú pokračovať na expertnej úrovni. Gazprom navyše zatiaľ nezískal výnimku z legislatívy EÚ o povinnosti vlastníckeho oddelenia výroby a distribúcie energií. V utorok EK vyzvala bulharskú vládu, aby zastavila práce na plynovode, čo zdôvodnila pretrvávajúcimi pochybnosťami o súlade projektu ruskej spoločnosti Gazprom s právom Európskej únie.
Plynovod Južný prúd má dopravovať zemný plyn cez Čierne more do južnej a strednej Európy. Buduje ho firma Gazprom s cieľom diverzifikovať prepravné trasy pri exporte zemného plynu. Na výstavbe pozemnej časti plynovodu sa medzivládnymi dohodami zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko. Odhadované celkové náklady na projekt sú viac ako 15 mld. eur. Od roku 2018 by mal plynovod prepravovať do Európy do 63 mld. kubických metrov plynu.