Slovensko je z najhoršieho vonku, šetriť však musí ďalej

Slovensko sa po necelých šiestich rokoch úsporných opatrení zbavilo nálepky rozpočtového hriešnika Európy. Európska komisia v pondelok oficiálne potvrdila, že krajina znížila za minulý rok deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu, a tak splnila podmienky na vyradenie z tzv. procedúry nadmerného deficitu.

03.06.2014 08:00
debata (39)

Na lavici hriešnikov „sedelo“ Slovensko od krízového roku 2009. Ešte v roku 2010 zápasila krajina s 8-percentným deficitom. Kým minulá, Radičovej vláda v roku 2011 zvýšila daň z pridanej hodnoty či spotrebné dane z energií a palív, súčasná ľavicová vláda Roberta Fica išla od roku 2013 cestou zdanenia bohatších a firiem. Pokračovala v okresávaní výdavkov štátu, zlučovaní úradov a viac pritvrdila proti daňovým únikom. Rozpočet si polepšil aj okresaním druhého piliera či zvýšením odvodov pre živnostníkov a dohodárov. Konsolidácia v roku 2011 aj v roku 2013 presiahla 1,5 miliardy eur.

Prečítajte si analýzu Prečo už nemusia rásť dane

Úsporný režim sa však nekončí, aj keď v roku 2014 aj 2015 sa má konsolidovať asi na úrovni 800 miliónov eur. Aby však vláda znížený deficit udržala, musí jednorazové opatrenia nahradiť trvalými. Aj preto sa tento rok zaviedli daňové licencie od 480 eur ročne najmä pre stratové firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní. Na budúci rok sa počíta so zavedením registračných pokladníc pre lekárov či s ročným zúčtovaním sociálnych odvodov. Cieľom je znížiť dlh pre budúce generácie, ktorého rast sa zatiaľ podarilo pribrzdiť.

zväčšiť
úsporné balíčky, ekonomika, HDP, graf

„Ozdravenie verejných financií je dôležitým predpokladom pre vytvorenie vhodného podnikateľského a investorského prostredia, bez ktorého nemožno dúfať v citeľnejšiu obnovu tvorby nových pracovných miest. V krajinách, ktoré čelia vážnym problémom vo verejných financiách, sa spravidla nedarí súkromnému podnikaniu, nie sú vyhľadávanou destináciou pre investorov a čelia tak spravidla aj horšej situácii na trhu práce,“ hodnotí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Navyše ak by tento záväzok vláda nedodržala, hrozila by krajine pokuta z Bruselu vo výške 0,2 percenta HDP, čo predstavuje približne 150 miliónov eur. Okrem Slovenska v pondelok komisia vyradila z procedúry nadmerného deficitu aj susedné Česko a tiež Rakúsko, Dánsko a Belgicko. Na lavici hriešnikov je stále 11 krajín EÚ z pôvodných 24 krajín v roku 2011. „Ukazuje sa, že Európska únia je z najhoršieho vonku a smeruje opäť k rastu,“ povedal včera v Bruseli dosluhujúci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

„Slovensko si jednoznačne zaslúžilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali aj z hľadiska budúcnosti, teda udržateľným spôsobom. Európska komisia predpokladá, že náš schodok verejných financií bude nižší ako tri percentá HDP v tomto a aj budúcom roku,“ povedal v pondelok na margo správy komisie minister financií Peter Kažimír.

Polepšili sme si na trhoch

Slovensko po pondelku opäť raz o čosi viac stúplo v očiach investorov. Kríza spôsobila, že jednoznačne najpriaznivejší vplyv na pokles úrokových sadzieb má dôveryhodná konsolidácia verejných financií. Zníženie deficitu a odchod z lavice hriešnikov prispieva k tomu, že štát si môže lacnejšie požičiavať na trhoch na splatenie svojich dlhov.

„Počas ostatného dva a pol roka klesli prirážky slovenských desaťročných dlhopisov voči nemeckým zhruba na jednu štvrtinu predošlej hodnoty,“ hovorí analytik VÚB banky Andrej Arady. Za necelý rok sa riziková prirážka slovenského 10-ročného dlhopisu voči nemeckému znížila z 1,46 percenta na aktuálnych 0,8 percenta.

Trhy tak reagovali na úsporné opatrenia vlády už oveľa skôr, ako prišlo oficiálne stanovisko z Európskej komisie. „Vyradenie z procedúry nadmerného deficitu už nebude mať vplyv na výnosy slovenských štátnych dlhopisov, keďže táto informácia už je v súčasnosti premietnutá do ceny dlhopisov,“ konštatuje Vladimír Polhorský, riaditeľ odboru riadenia bilancie Slovenskej sporiteľne.

Negatívom však je, že napriek konsolidácii deficitu verejných financií sa nepodarilo úplne dostať pod kontrolu dlh, ktorý prekročil dve dlhové brzdy. „Preto sa vývoj verejných financií z tohto pohľadu nedá vnímať jednoznačne pozitívne,“ konštatuje analytik Tatra banky Boris Fojtík. Tento rok by sa mal dlh priblížiť k hranici 57 percent. Ak by vláda túto hranicu prekročila, vo volebnom roku by musela zostaviť vyrovnaný rozpočet.

Štát bude pritom musieť ešte v tomto roku viazať výdavky až vo výške 305 miliónov eur, pričom bude zmrazená napríklad aj rezerva vlády. Kažimír tvrdí, že sa s tým dá žiť a dlh chce v roku 2016 opäť stlačiť pod 55 percent. Plánom vlády nateraz verí aj komisia.

„Slovensko po dnešku pôsobí ako zdravá ekonomika, kde sa dlhy budú splácať. Teraz stojí dlhová služba menej,“ komentuje Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest. Očakáva, že úroky štátnych dlhopisov pôjdu nižšie. „Tým bude lacnejšia obsluha štátneho dlhu a zvýši sa viac napríklad na opravu ciest,“ poznamenáva Valentík.

Vláda nesmie poľaviť

V konsolidácii verejných financií musí vláda pokračovať aj naďalej. „Náš záväzok ako krajiny eurozóny je dostať verejné financie do roku 2017 do rovnováhy, teda aby sme hospodárili vyrovnane. Tomu musíme prispôsobiť naše príjmy a výdavky,“ tvrdí Kažimír.

V pondelok Európska komisia vydala pre krajiny vrátane Slovenska odporúčania, v ktorých oblastiach by mala vláda v najbližších mesiacoch pridať (viac nájdete v článku Zdravotníctvo, práca, energetika. Brusel tam vidí u Slovenska rezervy). Slovensko podľa komisie zaostáva v zlepšovaní podmienok pre podnikateľské prostredie, musí viac bojovať s korupciou a zlepšiť súdnictvo či efektivitu verejného obstarávania. Brusel vyčíta krajine aj vysoké ceny energií, najmä pre malých a stredne veľkých podnikateľov. Tie by mal štát riešiť väčšou liberalizáciou trhu s energiou, teda zvýšením transparentnosti a stanovovania sieťových taríf. Zlepšiť by mal aj výber daní, nezamestnanosť či prepojenie škôl s potrebami trhu práce.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #deficit #Brusel #HDP