Návrh komisie prerokujú ministri financií štátov únie 20. júna v Luxembursku. Ak ho schvália, tak namiesto 17 rozpočtových „hriešnikov“ ich zostane 11 spomedzi 28 členských krajín únie.
Slovensko tak zavŕšilo štvorročný proces, počas ktorého muselo skrotiť deficit rozpočtu verejnej správy z takmer 8 % hrubého domáceho produktu a stlačiť ho pod referenčnú hodnotu 3 % výkonu ekonomiky.
Prečítajte si aj odporúčania Európskej komisie pre Slovensko: Zdravotníctvo, práca, energetika. Brusel tam vidí u Slovenska rezervy.
Kažimír: Deficit udržíme aj v tomto roku
Rozhodnutie Európskej komisie privítal aj minister financií Peter Kažimír. „Slovensko si jednoznačne zaslúžilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali. Aj v tomto, aj v budúcom roku bude deficit rozpočtu nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu,“ vyhlásil v pondelok. Zároveň potvrdil, že opätovné zaradenie Slovenska do procedúry po jesennej notifikácii v prípade, že by nová metodika ESA2010 zdvihla deficit späť nad 3 %, nehrozí. Komisia totiž pre hodnotenie vlaňajšieho hospodárenia berie za záväznú jarnú notifikáciu a taktiež posledné prognózy, ktoré hovoria, že Slovensko vlani ani v ďalších rokoch deficit nad 3 % výkonu ekonomiky mať nebude. Najbližšie tak bude Brusel naše verejné financie hodnotiť až na jar budúceho roku za rok 2014.
Minister financií pritom nepochybuje, že schodok verejných financií sa pod referenčnou hodnotou udrží aj v tomto roku. „Som presvedčený, že výsledok za rok 2014 bude takisto pod 3 %. Všetky čísla a dáta o vývoji hospodárstva za prvý štvrťrok hovoria o tom, že sme v lepších časoch,“ vyhlásil. Lepší vývoj hospodárstva by sa totiž podľa Kažimíra mal odzrkadliť aj na vývoji príjmov. „Očakávam lepšie príjmy, ako sme s nimi rátali v štátnom rozpočte, resp. v poslednej februárovej prognóze,“ dodal.
Slovensko bolo na trestnej lavici od roku 2009
Slovensko bolo zaradené do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009 po tom, čo sme do Bruselu avizovali schodok verejných financií na úrovni vyše 6 % hrubého domáceho produktu. Ten bol však dodatočne ešte navýšený až k 8 % výkonu ekonomiky. Ako lehota na zníženie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu bol stanovený rok 2013. Slovenský deficit však ešte v roku 2010 dosiahol podľa posledných údajov Eurostatu vyše 7,5 %, následnej začal klesať na 4,8 % v roku 2011 a 4,5 % v roku 2012. Vlani sa napokon podľa poslednej jarnej notifikácie Eurostatu podarilo schodok stlačiť na 2,8 % hrubého domáceho produktu a v ďalších rokoch by sa mal naďalej držať pod referenčnými 3 %. Okrem Slovenska mali vlani konečný termín na skresanie nadmerného schodku aj ďalšie štyri krajiny a to Česká republika, Dánsko, Rakúsko a Belgicko. Všetkým štyrom sa podarilo z procedúry vystúpiť spoločne s nami. V procedúre naďalej zostávajú ďalšie krajiny, ako Slovinsko či Španielsko.
Hrozili aj sankcie
Ak by Slovensko nesplnilo cieľ zníženia deficitu a Brusel by lehotu neposunul, hrozili by nám aj sankcie. Tie sú stanovené ako neúročený vklad do Európskej únie vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu a zároveň desatina rozdielu medzi skutočným schodkom a referenčnou hodnotou 3 % hrubého domáceho produktu. Túto pomernú časť sankcie by pritom mohla rada krajine ukladať aj ďalšie roky. Pri ďalšom nedodržaní stanovených rámcov by potom mohla Európska rada rozhodnúť o premenení uvedených vkladov na skutočnú pokutu. V prípade korekcie nadmerného deficitu by naopak podľa stanovených pravidiel sankcie zrušila.
Ako doplnil minister financií, zotrvanie v tomto režime by okrem toho mohlo znamenať aj zvýšenie nákladov na správu štátneho dlhu. „Viete veľmi dobre, že Slovensko sa teší v posledných mesiacoch rekordne nízkym úrokom na financovanie vlastného dlhu. Ak by sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola samozrejme ohrozená,“ dodal.