Hovorilo sa o výstavbe diaľnic a železníc formou verejno-súkromného PPP projektu. V susednom Poľsku to však boli práve čínske firmy, ktoré v roku 2011 neprimerane nízkymi cenami výstavbu nezvládli a takmer položili stavebný trh. V rovnakom čase úvahy o „lacných“ diaľniciach od Číňanov radšej stopli aj v susednom Česku.
"Čínske podnikateľské subjekty a čínske banky sa aktívne zaujímajú o možnosti, ako investovať do dopravných projektov realizovaných na území Slovenska,“ potvrdil Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Zároveň doplnil, že zámerom spomínaného stretnutia čínskej a slovenskej strany bolo vytvoriť priestor, aby si mohli subjekty vymeniť informácie a hľadať možnosti spolupráce.
Číňania berú Slovensko ako bránu do Európy. Od januára by mala byť Bratislava letecky spojená s viacerými čínskymi mestami, pri Senci sa pripravuje Európske čínske centrum a Číňania na Slovensku zvažujú aj investície do sklární, výroby áut či ekologických technológií. Naopak, Číňanmi zvažovaná výstavba vodnej elektrárne na Ipli najnovšie padla, keďže slovenská vláda odmietla garantovať vysoké výkupné ceny elektriny.
Na spoluprácu s čínskymi stavebnými firmami nespomínajú v dobrom v Poľsku. Postavenie diaľnice z Varšavy do Lodže totiž Číňania nezvládli. Neplatili subdodávateľom, miestni pre nich nechceli pracovať a problémy sa vyskytli aj s dodávkami materiálov a techniky. Hoci núkali postaviť diaľnicu za lacné peniaze, poľské riaditeľstvo ciest s nimi zmluvu zrušilo a dali ju postaviť iným. V Česku zase v roku 2010 vláda zvažovala, ale neskôr cúvla od plánu využiť lacných čínskych staviteľov, aby predišla korupcii a dohodám staviteľov pri diaľničných tendroch.
"Tadiaľto rozhodne cesta nevedie. Odporúčam ministerstvu navštíviť poľských kolegov, nech im porozprávajú, aké skúsenosti majú s Číňanmi. Oni sa môžu podieľať na výstavbe diaľnic a železníc jedine finančne. Problémom však je jazyková bariéra, iná kultúra, neznalosť našich zákonov, morálka či spôsob vyjednávania,“ hovorí Ondrej Matej (SDKÚ), analytik z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
Poľsko chcelo v období pred majstrovstvami vo futbale ohúriť okrem iného aj hotovou diaľnicou do Varšavy, ktorá mala spojiť juh a sever krajiny. Diaľničiari očakávali, že za úseky A2 zaplatia 2,9 miliardy zlotých, Číňania ponúkli menej ako 1,3 miliardy zlotých. Čínske firmy počítali s účasťou poľských stavbárov, no tí to odmietli, a tak muselo prísť na stavbu viac ako päťsto Číňanov. Viaceré poľské združenia zamestnávateľov vtedy vyhlásili, že Číňania nerozumejú európskemu pracovnému právu, nemajú skúsenosti s platením sociálneho zabezpečenia.
"Jediným projektom, ktorý sa bude stavať formou verejno-súkromného PPP projektu a zároveň, ktorý utiahne štátny rozpočet, je diaľničný obchvat Bratislavy – D4. Táto stavba je však natoľko technicky náročná, plná tunelov a mostov, že posledné, čo krajina potrebuje, je problémový partner na strane zhotoviteľa,“ vraví Matej.
Záujem z čínskej strany potvrdzujú aj obchodné komory. "Výstavba ich veľmi láka a v rámci toho už prešlo veľmi veľa rokovaní. Celý tento proces však brzdí legislatíva, ktorú čínska strana nevie stále pochopiť, myslím tým založenie dcérskych spoločností v Európe,“ opisuje Jaroslav Melišek, prezident Slovensko-Ázijskej obchodnej komory. Podľa Melišeka sa Číňania nezaujímajú len o cesty či železnice, ale záujem investovať je z ich strany aj v oblasti poľnohospodárstva, zelených technológií, bankovníctva, minerálnej a pramenitej vody.
Na Ipli Číňania stavať nebudú
Ešte donedávna sa uvažovalo, že Číňania zainvestujú do postavenia našej ďalšej hydroelektrárne – Vodného diela Ipeľ. Nakoniec sa však projekt odkladá. Štát totiž nevedel garantovať odber vyrobenej elektriny a jej cenu na dobu 15 rokov, čo boli základné požiadavky. V čase keď sa eurozóna zotavuje z vlaňajšej recesie, ktorá poslala ceny elektriny dole a výrazne znížila dopyt po elektrine, sa však dané požiadavky ukázali ako nesplniteľné.
"V súčasnosti štát nevie tieto dva základné vstupy definovať, a preto je toto dielo dnes ťažko realizovateľné, respektíve nerealizovateľné, čo je pre Slovensko veľkou škodou. Čínska strana prejavila záujem, ale keďže dielo je pre nás nerealizovateľné, tento záujem je zatiaľ bezpredmetný,“ tvrdí Silvia Belešová, hovorkyňa Ľubomíra Vážneho, podpredsedu vlády pre veľké investičné projekty. Tento unikátny projekt zhruba za 1,2 miliardy eur by bolo možné postaviť len za súkromné peniaze, teda takisto formou verejno-súkromného partnerstva. Podobne pre chýbajúce garancie o cene predávanej elektriny viazne aj projekt výstavby novej bohunickej jadrovej elektrárne, o ktorú prejavili záujem Rusi.
Číňania majú podobne ako Rusi voľné zdroje na investovanie. "Čínska vláda má k dispozícii 10 miliárd dolárov pre investície v strednej Európe. O Slovensko sa zaujímajú čoraz intenzívnejšie, no dosiaľ nebol dohodnutý medzi obidvomi vládami žiadny veľký projekt. V súkromnej sfére sa však hovorí o postúpení časti akcií poltárskych sklární,“ naznačuje Ivan Čarnogurský zo spoločnosti IPEC, ktorá v blízkosti Senca ide postaviť Európske čínske centrum. Práve tu by tak mala mať čínska strana svoje obchodno-riadiace centrum vrátane svojich bánk. "K dispozícii máme plochu päť hektárov, projekt je rozpracovaný. Centrum bude hotové do konca budúceho roka,“ tvrdí Čarnogurský.
Čínske centrum, lietadlá aj priemysel
Od januára bude reálne aj priame spojenie Bratislavy s čínskymi mestami. Zatiaľ sa hovorí o linke do čínskeho Tianjinu, no spojení by malo byť omnoho viac. "Letecká spoločnosť Slovak-Chinese Airlines bude mať väčší rozmer, ako sa plánovalo. Jedna linka, ktorá bola plánovaná, by nebola efektívna. Preto rokujeme o ďalších linkách,“ dodal Melišek.
Spustenie výroby automobilov priamo v Európe a práve na Slovensku zase zvažuje čínsky koncern Qoros. Je to mladá automobilka, založená v roku 2007. Centrálu má umiestnenú v provincií Changshu, kde sa momentálne buduje aj úplne nový závod s výrobnou kapacitou 150-tisíc vozidiel ročne, a obchodné kancelárie sa nachádzajú v Šanghaji.
Nedávno Číňania prejavili záujem aj o slovenské technológie. Jedna z popredných čínskych stavebných firiem chce rozviť v obci Krajné neďaleko Myjavy unikátny slovenský patent. Z textilného odpadu zo zošrotovaných áut tam vedia vyrobiť tepelnú a zvukovú izoláciu.