Z hlavného mesta by tak cesta na východ krajiny trvala menej ako štyri hodiny. Cesta autom z Bratislavy do Košíc po dostavaní všetkých úsekov na severnej diaľnici D1 si pri plynulej premávke vypýta 3,5 hodiny.
Štát si už dal vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá dá odpoveď na to, či je nutné zmodernizovať trať úplne v celej dĺžke a rozsahu na rýchlosť 160 km/h. Hotová bude v septembri 2015 a mala by dať odpoveď na to, koľko bude celý projekt stáť. "Optimistický odhad je dokončenie modernizácie v období rokov 2020 až 2025, reálne je skôr obdobie 2025 až 2030. Avšak tieto termíny môžu skrátiť výsledky štúdie realizovateľnosti,“ vysvetľuje Pavol Kajánek, špecialista z Výskumného ústavu dopravného. Na trase po Žilinu už takáto modernizácia prebieha. Na 60-kilometrovom úseku od Nového Mesta nad Váhom po Púchov sa dokončujú ešte úseky Zlatovce – Trenčianska Teplá a Beluša – Púchov. Hotové by mali byť v priebehu roka 2015.
Úlohou spomínanej štúdie je podľa Martina Kóňu, hovorcu ministerstva dopravy, okrem iného vyriešiť aj otázku optimálneho vedenia železničnej trate zo Žiliny do Košíc. "V miestach, kde by si modernizácia trate vyžiadala neprimerané zvýšenie nákladov vzhľadom na očakávaný efekt, bude navrhnuté alternatívne vedenie trasy železničnej trate na nižšiu rýchlosť tak, aby boli dodržané podmienky plynulosti a efektívnosti v železničnej prevádzke. To znamená, aby nedochádzalo k neprimeraným rýchlostným skokom medzi úsekmi na železnici,“ vraví Kóňa.
Koľaje potrebujú okamžitú výmenu
Štát by však na druhej strane nemal venovať pozornosť len železničnej chrbtici Bratislava – Košice. Odborníci upozorňujú na stav regionálnych tratí. "Každá trať a stav koľají sú pravidelne podrobované kontrolám – vizuálnym, kde je možné odhaliť smerové a výškové vybočenie koľají. Druhá možnosť sú skryté opotrebovania koľají. To odhaľuje defektoskopia. Ide o vnútorné, voľným okom nezistiteľné chyby koľají,“ uvádza Martina Pavliková, hovorkyňa Železníc SR, správcu koľají.
Pavliková tvrdí, že zatiaľ na 3 600 kilometroch koľajníc nebol taký stav, ktorý by si vypýtal prerušenie dopravy. "Aktuálny technický stav koľajového zvršku by si na viacerých traťových úsekoch vyžadoval rozsiahlejšie opravy. Najviditeľnejšie nedostatky sa vyskytujú najmä na regionálnych tratiach, kde sa v minulosti vykonávala aj nákladná preprava a v súčasnosti je vykonávaná len osobná doprava,“ nazdáva sa Kajánek.
Štátny správca koľají by mal tento rok komplexne zrekonštruovať trate v úseku Varín – Vrútky, v úseku Devínska Nová Ves – Stupava, Bratislava-hlavná stanica – Bratislava-Lamač a pripravuje sa aj rekonštrukcia trate v úseku Ruskov – Slanec na východe Slovenska. "Z pohľadu financií sú železnice odkázané na štátne dotácie, a tak súčasná situácia je logickým vyústením. Nerobia sa ucelené výmeny koľají na tratiach, aj keď sú niektoré zastarané,“ poznamenal Kajánek.
Treba myslieť na efektivitu
Modernizácia hlavnej koridorovej trate zo Žiliny do Košíc je však podľa expertov na dopravu určite potrebná. "Je to koridorová trať, po ktorej sú prepravované významné podiely celkových výkonov nákladnej aj osobnej dopravy prepravenej územím Slovenska. Otázne je však, či je ju nutné v celej dĺžke a rozsahu modernizovať na rýchlosť 160 km/h,“ zamýšľa sa Kajánek. Podľa neho síce modernizácia na vysokú rýchlosť prináša úspory cestovných časov, ale tie sa prejavia len pri vlakoch najvyšších kategórií, ako sú InterCity.
"To znamená, že je otázne, či takáto traťová rýchlosť, ktorá nás bude stáť významné finančné prostriedky spojené s prebudovaním viacerých tunelov, vyrovnaním smerových oblúkov a podobne, je vôbec v našich podmienkach efektívna,“ dodáva Kajánek. Zvyšovanie rýchlosti však nie je jediný faktor, ktorý modernizácia prináša.
Pri modernizácií dochádza k zlepšovaniu prevádzkových a technických parametrov tratí, staníc, ale aj zastávok, čo má zase vplyv na komfort cestovania a zvyšovanie atraktivity železničných tratí zo strany cestujúcich. Rezort dopravy sa niekoľko rokov snaží prilákať viac cestujúcich predovšetkým do vlakov. "S modernizáciou trate až na východ Slovenska je teda nutné určite súhlasiť, je však nutné zvážiť aj jej potrebný rozsah a zadefinovať ho tak, aby bol efektívny, teda priniesol za vynaložené verejné finančné prostriedky čo najvyššiu mieru benefitov,“ dodal Kajánek.
U susedov ešte rýchlejšie
Podľa Prevádzky a stavby koľajovej dopravy však zaostáva naša krajina za ostatnými najmenej o desať rokov. Napríklad v susednej Českej republike sa pripravujú projekty na modernizáciu tratí na rýchlosť 200 až 250 km/h. "Modernizácia železničných koridorov je pre Slovensko veľmi potrebná a bolo by dobré uvažovať aj o zvýšení rýchlosti na 200 km/h. Prvky infraštruktúry ako železničný zvršok, trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenia, mosty zabudovávané pri modernizácii už dnes vyhovujú rýchlosti 200 km/h,“ tvrdí Ondrej Podolec z Prevádzky a stavieb koľajovej dopravy.