Víchrica preriedila lesy o viac ako dva milióny stromov

Slovenské lesy čelia jednej z najväčších kalamít za posledných desať rokov. Minulotýždňová víchrica povalila dva milióny stromov len na území spravovanom Lesmi SR.

19.05.2014 20:00 , aktualizované: 20.05.2014 07:30
Tatry, Cesta slobody, stromy, kalamita Foto: ,
Takto vyzerala Cesta slobody medzi Vyšnými Hágmi a Štrbským Plesom počas víkendu.
debata (5)

K tomu treba prirátať ďalších najmenej 120-tisíc stromov v Tatranskom národnom parku. Rozsah škôd bude ešte väčší. Zatiaľ totiž nevyčíslili rozsah poškodenia neštátne lesy.

Prírodný živel donútil zmeniť ťažbu dreva. Prednostne sa teraz musia vyťažiť veternou kalamitou poškodené stromy. Rozsah kalamitnej ťažby podľa hovorcu štátnych lesov Vlastimila Rezeka dosiahne zhruba polovicu plánovanej celoročnej ťažby dreva. Odhaduje sa, že to môže byť okolo dvoch miliónov kubických metrov dreva.

Celkom presný obraz o poškodení lesa už majú v štátnych lesoch TANAP-u. „Takmer 80 percent tvoria tzv. zlomy, teda stromy polámane v nadzemnej časti, a zvyšok sú smreky, smrekovce a borovice vyvrátené aj s koreňmi,“ spresnil námestník riaditeľa ŠL TANAP-u Pavol Fabián. Vietor najviac poškodil stromy s najlepšie speňažiteľným drevom, keď ich polámal v spodnej tretine kmeňa. Predpokladá sa, že ťažba z kalamity poslúži ako palivové drevo alebo pôjde do celulózok na výrobu vlákniny. Časť nájde využitie ako stavebné drevo.

Akoby v tieni prírodnej katastrofy vo Vysokých Tatrách zostali rozsiahle vývraty lesov v Gemeri, na Horehroní, Orave a v Šariši. Najhoršia situácia je v odštepnom závode Rimavská Sobota, kde v utorok dopoludnia rozhodne o ďalšom postupe pri odstraňovaní škôd krízový štáb na čele s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom.

„Je dôležité, aby sa kalamitné drevo čím skôr spracovalo a nedošlo k jeho znehodnoteniu, preto štátne lesy presunú všetky voľné kapacity do miest najviac postihnutých víchricou,“ povedal generálny riaditeľ Lesov SR Ctibor Határ. Na rozdiel od víchrice spred desiatich rokov boli poškodené najmä bukové porasty, ktoré vzhľadom na podmáčanú pôdu vietor často vyvrátil aj s koreňmi. Podľa prvých odhadov môže ležať na zemi až okolo 800-tisíc kubíkov listnatého, predovšetkým bukového dreva.

Ťažiť sa bude aj v treťom, vo štvrtom a v piatom stupni ochrany, ak na to lesníci dostanú výnimky. Drevo by mali lesníci spracovať do šiestich mesiacov od zaevidovania kalamity. Pavol Fabián však vzhľadom na rozsah škôd odhaduje, že ťažba potrvá dlhšie – zrejme až do mája budúceho roka. Najviac poškodené lesy sú nielen v okolí Vyšných Hágov, ale aj Zverovky, Habovky a Oravíc. Vietor zničil aj 70 hektárov nového lesa.

Kto určí tempo ťažby

„Problém nebude ani tak s tempom ťažby ako s odbytom. Objavujú sa informácie, že trh sa rýchlo začína zapĺňať drevom, čo zvýši tlak na jeho ceny. Nemôžeme les jednoducho vypratať, drevo musíme predať. Kým odberatelia nezaplatia, drevo im nedáme,“ povedal Fabián. Dal najavo, že rýchlosť ovplyvnia nie ťažiari, ale schopnosť drevospracujúceho priemyslu platiť za vyťažené drevo. Tlak pritom bude nielen na ceny smreka, ale aj buka, pretože nedávno sa zvýšila ponuka tejto suroviny zo Slovinska, kde takisto vyčíňala víchrica. Po dreve klesá dopyt v Česku aj Rakúsku a to všetko bude mať vplyv na vyrovnanie sa s kalamitou.

Ak si má Slovensko uchovať zdravé lesy, treba kalamitné drevo čo najskôr vyťažiť. Pripomína to krajinný ekológ a člen Pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov vo Východnej Milan Koreň. Členovia urbariátu z Východnej chcú čo najskôr rokovať so Štátnou ochranou prírody, aby získali povolenie na ťažbu vo svojich lesoch. Tie sa okrem iného nachádzajú aj v Tichej doline. Tá bola centrom protestov ochranárov proti ťažbe po katastrofe v roku 2004. Zákon o ochrane prírody obmedzuje spracovanie kalamitného dreva v lesoch s najvyšším stupňom ochrany. Podľa Koreňa si však treba vziať poučenie z poslednej živelnej katastrofy z roku 2004. Jasne sa ukázalo, že polámané stromy ponechané v lesoch sú príčinou rýchlejšieho množenia podkôrneho hmyzu, ktorý sa v pováľanom dreve rozmnožuje intenzívnejšie ako v stojacich stromoch.

Človek verzus príroda

„Ničivá tatranská bóra v novembri 2004 povalila les na ploche 12¤600 hektárov, následne zahynuli stojace zdravé stromy na ploche takmer osemtisíc hektárov. Z toho vyplýva, že teraz musíme deštrukčné procesy zastaviť na samom začiatku, a to sa nedá urobiť inak ako vyťažením a spracovaním spadnutého dreva,“ tvrdí Milan Koreň a žiada praktické kroky.

S takýmto postupom však majú problém ochranári. Riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko síce už v Pravde pripustil, že ak príde teplé leto, bude mať lykožrút optimálne podmienky na to, aby sa množil tempom minimálne dve generácie za rok, a v takom prípade dostanú na frak aj stromy, ktoré prežili víchricu. Pripomenul však, že TANAP má svoju jadrovú zónu s rezerváciami s piatym stupňom ochrany, kde sa už dlhodobo necháva vývoj porastov na prírodu.

„To čo je vhodné pre Sibír, odľahlé kanadské či škandinávske lesy, nie je použiteľné v Tatrách, kde žije vysoký počet obyvateľov a ľudia závisia na úžitkoch, ktorý im prináša les,“ namieta Koreň a žiada, aby sa tentoraz dôkladne zvážilo, či sa tatranský les po katastrofe ponechá na samovývoj, alebo mu cielenými zásahmi pomôže človek.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Vysoké Tatry #víchrica #kalamita