V hre sú pre všetky druhy úverov dva varianty úrokových stropov, respektíve maximálnych odplát, ktoré zahrnú úroky aj poplatky.
Z variantov vyplýva, že úrokový strop pre spotrebné úvery bude približne v rozmedzí 23 až 29 percent ročne, pri úveroch na nákup nehnuteľnosti by strop mal byť 6 až 7 percent. Nebankovky, ale aj banky budú musieť svoje produkty prispôsobiť priemerným úrokom vo všetkých bankách.
Prečítajte si aj názor Mariána Repu Nebankové stropy
„V hre sú dva varianty, a to, že maximálna odplata bude môcť byť 1,5-násobkom priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk (RPMN) alebo dvojnásobkom priemerných úrokov bánk,“ hovorí štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. „Je na rozhodnutí vlády, pre aký variant zastavenia úžery sa nakoniec rozhodne,“ dodala Jankovská. Konečné rozhodnutie bude známe do konca mája.
Od júna nebudú môcť úroky počas prechodného obdobia podstatne presiahnuť úrokový strop a od septembra ho nemôžu prevýšiť vôbec. Pôžičky prevyšujúce vládou stanovený strop budú automaticky neplatné.
Zákon má predchádzať tomu, aby dlžníci prichádzali pri malých pôžičkách o byty. Pri pohľadávkach do 2-tisíc eur sa tiež nebude môcť exekvovať nehnuteľnosť. A pri dobrovoľnej dražbe môžu nebankovky predať nehnuteľnosť len na základe trhovej ceny. Štát tiež chce predchádzať tomu, aby dlh prudko rástol bez vedomia spotrebiteľa. Od 1. septembra 2014 musia byť spotrebitelia do 15 dní informovaní o nezaplatení splátky písomnou formou alebo SMS správou.
S uzatvorením zmluvy o úvere sa tak ľuďom oplatí počkať do začiatku budúceho mesiaca. „Jasným stanovením maximálnej ceny pôžičky sa od prvého júla zabráni poskytovaniu úžerníckych úverov. Zmluvy uzatvorené pred týmto obdobím sa budú posudzovať podľa doteraz platných zákonov,“ dodala Jankovská. Ľudia so zmluvami uzatvorenými pred prvým júlom 2014 sa vysokých úrokov môžu zbaviť jedine na súde, ak sa im podarí dokázať nekalé zmluvné podmienky.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska si pri spotrebných úveroch splatných v rozmedzí jedného až piatich rokov banky aktuálne v priemere pýtajú ročný úrok 14,45 percenta. V takomto prípade by nebankové subjekty, ale aj banky mohli rovnaký typ spotrebiteľských úverov poskytovať maximálne za 28,9 percenta. Pri takomto strope by pravidelná splátka napríklad pôžičky 3 000 eur splatnej o štyri roky mohla byť maximálne 108 eur za mesiac.
Celkovo by tak klient úver preplatil o 2 184 eur a po štyroch rokoch by tak nebankovke vrátil 5 184 eur. Na porovnanie dnes nebankové subjekty ľuďom bežne požičiavajú za ročný úrok 70 percent. V takomto prípade sa mesačná splátka vyšplhá na 190 eur a pri pôžičke 3 000 eur splatnej za štyri roky celkovo klient nebankovke vráti až 9 120 eur. Zastavenie úžerníckych úrokov tak v tomto prípade klientovi nebankovky ušetrí 3 936 eur.
„Dôsledkom nízko stanoveného úrokového stropu však bude to, že veľká časť súčasných klientov, ktorí riadne splácajú, si po jeho zavedení nebude môcť legálne požičať. Zároveň môže byť dôsledkom to, že niektoré značkové spoločnosti zvážia odchod z trhu,“ povedal Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Podľa nebankoviek tak stúpne úverovanie v čiernej ekonomike.
„To bude v konečnom dôsledku znamenať, že ľudia si budú viac požičiavať od firiem a jednotlivcov, ktorí nedodržiavajú zákony, a spotrebitelia teda nebudú mať žiadnu spotrebiteľskú ochranu. Je otázne, či sa pôjdu ľudia, ktorí si požičajú nelegálne alebo od nelegálneho poskytovateľa úverov a dostanú sa do problémov so splácaním, priznať k takejto pôžičke na políciu. Značkové spoločnosti v takejto situácii hľadajú všetky možnosti, ako sa s klientom dohodnúť na ďalšom postupe a pomôcť mu pri splácaní,“ dodal Kahanec.
Ministerstvo spravodlivosti nesúhlasí s takouto argumentáciou. „Nikto nemôže predsa požadovať legalizáciu nejakého podnikania pre hrozbu rozšírenia trestnej činnosti. To rovno zločinci môžu tvrdiť, že keď sa im neumožní kradnúť, tak začnú vraždiť ľudí,“ reagovala Jankovská. Je to podľa nej niečo podobné, ako by díleri drog žiadali legalizáciu svojho biznisu pre hrozbu čierneho predaja.
„Navyše ak jeden občan požičia druhému peniaze za vysoké úroky, ide o trestný čin úžery, za ktorý po preukázaní viny môže ísť do väzenia,“ povedal poslanec Anton Martvoň, jeden zo spoluautorov zmien v Občianskom zákonníku obmedzujúcich úžeru na Slovensku. V praxi tak poslanci ani vláda neočakávajú nárast úžerníckych pôžičiek medzi občanmi.
Podľa občianskych združení zastupujúcich ľudí v sporoch s nebankovými subjektmi malo prísť stanovenie úrokového stropu už dávno. „Nie je možné, aby chudobní ľudia mali platiť vysoké úroky, pre ktoré v prípade problémov so splátkami prídu o celý svoj majetok,“ skonštatoval Štefan Dudko zo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Aj denník Pravda písal o viacero prípadoch, keď ľudia pre nezaplatenie jednej splátky prišli o strechu nad hlavou a doteraz sa na súdoch snažia dovolať spravodlivosti. Takýto osud stretol napríklad Teréziu Gašparovú. Tá dnes žije spolu s manželom a postihnutým synom v prenajatom byte.
Nebankovým subjektom tiež nie je jasné, ako majú stanovovať úrokový strop. Podľa predstáv ministerstva spravodlivosti by mali osloviť všetky banky a následne si vypočítať priemerný úrok pri porovnateľných úveroch.
„Dôležitá bude výška úroku, doba splatnosti a spôsob ručenia,“ priblížila Jankovská. V praxi tak budú rozdielne úrokové stropy pri hypotékach, spotrebných úveroch, prečerpaní kreditných kariet či nízkych pôžičkách. Zákon totiž priamo stanovuje pri pôžičkách do 100 eur najvyššiu prípustnú výšku odplaty tridsať percent za rok. Vyššia hranica až na úrovni 2,5 percenta bankového priemeru sa zvažuje pri lízingových úveroch. Po novom skončia aj malé písmená a všetky zmluvy budú musieť byť napísané písmom vo veľkosti najmenej dvanásť bodov.