„Nemyslím si, že od roku 2009 sa s našou energetickou bezpečnosťou čokoľvek pozitívneho zmenilo. Robíme stále rovnaké chyby,“ vyhlásil Topolánek, ktorý teraz predsedá Teplárenskému združení ČR.
Energetická kríza v roku 2009, kedy boli vážne narušené dodávky cez Ukrajinu do Európy, mala podľa neho podobné rysy ako tá tohtoročná. „Kým v roku 2009 jedným z hlavných cieľov tejto krízy bolo znížiť odpor Švédov, Baltu a Poliakov proti výstavbe Nord Streamu, ktorý sa potom vzápätí dostaval, dá sa predpokladať, že hlavným cieľom tejto rusko-ukrajinskej krízy je presadenie výstavby South Streamu,“ poznamenal Topolánek, ktorý bol na čele českej vlády práve za vtedajšej „plynovej krízy“, a to až do májového nástupu úradníckej vlády Jana Fischera.
V rusko-ukrajinskom konflikte sa teraz podľa Topolánka presadzuje snaha Ruska vytvoriť si ochrannú zónu z okolitých krajín. Spomenul ale aj strategický význam územia v okolí Slavjanska, kde sa údajne nachádzajú veľké zásoby bridlicového plynu.
„Rusko sa bude správať tak, ako to potrebuje,“ uviedol expremiér, podľa ktorého sú ďalšími možnými ohniskami záujmu Moldavsko, konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom alebo Bielorusko.
Topolánek si myslí, že v súčasnosti nehrozí vyčerpateľnosť zdrojov a energetika bude ďalej postavená predovšetkým na uhlí, plyne a rope a pre husto obývané sídla sa naďalej budú používať doterajšie technológie vrátane výroby z jadra. Pri posudzovaní energetickej bezpečnosti spomenul okrem iného rastúcu dôležitosť kybernetickej bezpečnosti.
„Tie budúci útoky nebudú nálety na jadrovú elektráreň Temelín alebo bombardovanie rafinérie v Kralupoch, ale útok, ktorý možno vykonať z kancelárie na akomkoľvek mieste na svete,“ dodal.
Projekt South Stream chystá ruský plynárenský monopol Gazprom. V minulom mesiaci podpísal dohodu so švajčiarskou firmou Allseas Group o výstavbe druhej časti plynovodu v Čiernom mori a tiež predbežnú dohodu s rakúskou firmou OMV o výstavbe časti plynovodu, ktorá končí v Rakúsku. Plynovod však čelí tvrdému odporu zo strany európskych úradníkov, ktorí sa snažia obmedziť závislosť Európy na ruskom plyne a rope. Únia tiež zastavila schvaľovací proces k projektu po ruskej anexii Krymu a oznámila, že môže trvať roky, než poskytne projektu potrebné povolenia.