Čoskoro by mala byť aktuálna otázka, kedy prejde SPP do rúk štátu.
Myslím si, že je to otázka mesiaca, možno k tomu ešte pár dní.
Čo všetko ešte treba spraviť? Podmienky by mali byť splnené.
Máme ešte drobnú diskusiu okolo zásobníkov. Ale to nie je prekážka prechodu SPP pod štát. No a samozrejme je ešte potrebné, aby prebehli valné zhromaždenia.
Je problém s cenou za skladovanie plynu v zásobníkoch?
Rokovania sa týkajú objemu skladovaného plynu.
Máte už pripravené kroky, ktoré sa majú udiať po prechode SPP na štát?
Začnú sa rozhovory o zmluve na dodávku plynu s Gazpromom. Potom bude potrebné urobiť reštrukturalizáciu spoločnosti, aby bola efektívnejšia. A samozrejme bude potrebné vymenovať nový manažment, ktorý nahradí ten terajší. Prebehne to vo výberovom konaní, ktoré bude vypísané počas najbližších dní.
Rokovania o zmluve s Gazpromom sa budú týkať aj položky, ktorá SPP vytvára najväčšie problémy – teda objemu plynu, ktorý je objednaný nad rámec potrieb Slovenska?
Samozrejme, rokovania sú vždy aj o tom. Už teraz sa podarilo získať celkom slušný ústupok v objednaných objemoch, za ktoré firma musí zaplatiť, či ich odoberie, alebo nie. Samozrejme do rokovania bude vstupovať aj nervozita v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Práve preto sme pri rozhovoroch o doprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu veľmi dbali na to, aby sme mali vybalansovanú situáciu aj s Ruskou federáciou.
Aký ústupok zástupcovia Slovenska získali? Už nemá SPP objednané navyše dve miliardy kubíkov?
Na túto otázku odpovedať nemôžem, mlčanlivosť je totiž súčasťou zmluvy.
Koľko peňazí v súčasnosti platí SPP za plyn?
Veľmi sme sa priblížili cene na medzinárodných trhoch (v súčasnosti sa cena pohybuje okolo 20 eur za megawatthodinu, čo je asi 290 amerických dolárov za tisíc kubíkov, pozn. red.).
Ak by sa realizovala myšlienka a Európska únia by začala nakupovať plyn pre všetky členské štáty, bolo by to z hľadiska cien pre Slovensko výhodné? Inak povedané, nakupuje Slovensko plyn za vyššie ceny, ako je európsky priemer?
Neviem to úplne presne posúdiť, pretože by sme museli poznať všetky zmluvy v jednotlivých štátoch. Myslím si však, že v tejto chvíli by nám to mohlo pomôcť.
Myslíte si, že spoločný nákup plynu pre celú Európsku úniu je dobrý nápad?
Spoločná sila Európskej únie je určitý tromf, ktorý by sme museli vedieť využiť. Ale neviem, či máme schopnosť využiť to. Každý, kto má pocit, že má väčšiu výhodu, nemá dôvod ísť do horšieho. A veľkí hráči tieto výhody majú. Takže si myslím, že by to bolo výhodné, ale neverím, že sa to podarí.
Prebehli už rokovania s ruskou stranou, aby bolo možné spustiť takzvaný veľký reverz plynu v Kapušanoch a Ukrajina získala pre svoje potreby dostatok plynu?
Ruská strana o tom fakticky nechce ani počuť a tvrdí, že aj tak by Ukrajina dostala ich plyn. Len by sa inými cestami dostával z Ruska do Európy. Pozícia Ruska k plateniu a neplateniu plynu z Ukrajiny je však pragmatická. Ukrajina má podpísané zmluvy a pritom neplatí za plyn. Fakt však je, že ceny, ktoré Gazprom od Ukrajiny v súčasnosti požaduje, sú premrštené. Ale na druhej strane, niekto v minulosti podpísal zmluvy, ktoré umožňujú účtovanie takto vysokých cien. Dohody sa rodia ťažko, hlavne, keď je takmer vojenský konflikt.
Myslíte si, že po uplynutí ultimáta o zaplatení dlhu, Rusi onedlho stopnú tranzit plynu cez Ukrajinu?
Rusi nikdy nehovoria, že stopnú tranzit. Oni hovoria, že z dôvodu nedostatku plynu zrejme bude Ukrajina brať plyn z tranzitných rúr.
Cez Ukrajinu prúdi do Európy aj relatívne veľké množstvo ropy. S bezpečnosťou tejto prepravy nie sú v súčasnosti problémy?
Zatiaľ prebieha všetko normálne. Očakávame, že aj v budúcnosti sa to nezmení. Ak by sa situácia zmenila, tak máme pripravené zásoby. Prípadne by mohla podľa kompetentných byť dostatočná tiež kapacita ropovodu Adria, ktorý na Slovensko prichádza z Maďarska. Je však ťažké povedať, čo by sa dialo, keby ten stav bol dlhodobý a hlavná trasa by nefungovala rok alebo dva. To by mohlo byť horšie.
Je takýto variant aktuálny?
Asi nikto v súčasnosti nedokáže povedať, ako sa vyvinie situácia na Ukrajine. Od toho závisí všetko.
Ale Ukrajina za ropu z Ruska platí a nevzniká teda dlh voči Rusku?
Áno, pri rope problémy s platbami nie sú.
Vráťme sa ešte k plynu. Kapacita potrubí, ktorými možno prepravovať plyn na Ukrajinu z územia Európskej únie, je nedostatočná. Je možné Kyjevu ešte nejako inak pomôcť?
V tejto chvíli je to už vcelku veľké množstvo, ktoré by mohlo alternatívne zásobovať Ukrajinu. No a potom je otázka, či by boli ešte nejaké dodávky z Ruskej federácie, aby sa doplnil ten zvyšok, ktorý štát potrebuje. Oni by chceli veľký reverzný tok, ale ten je v súčasnosti technicky nerealizovateľný, lebo ten plyn na Slovensko ani nie je možné fyzicky dostať.
Ale transportné potrubia cez Slovensko nie sú ani zďaleka úplne naplnené a majú teda voľnú kapacitu.
Okrem Veľkých Kapušian sem môže prísť plyn z Rakúska a z Českej republiky. Tam sú však kapacity vypredané a tie, čo sú voľné, sú zhruba v takom objeme, ako je plná kapacita takzvaného malého spätného toku z Voján.
Čiže keby bolo možné využiť spätný tok z Veľkých Kapušian, teoreticky by niekto musel v Rusku nakúpiť plyn, dopraviť ho cez Ukrajinu až na Slovensko, aby ho vzápätí poslal na Ukrajinu?
Transportné potrubie v Lanžhote (hraničný priechod medzi Českom a Slovenskom – pozn. red.) má takmer celé zazmluvnené iba Gazprom.
Neexistuje ešte nejaká iná možnosť?
Je taká konštrukcia, že jedna talianska spoločnosť by mohla uvoľniť časť svojej kapacity. Ale to je hypotetická otázka, lebo by vlastne dávali Ukrajine svoj plyn.
Ale zas Taliansko by mohlo plyn dovážať vo väčšej miere z Alžírska.
am nie sú dostatočné kapacity.
V súvislosti s ukrajinskou krízou sa hovorilo aj o urýchlení budovania terminálov, ktoré by umožňovali prečerpávanie skvapalneného zemného plynu z lodí do európskych plynovodov. Vidieť výsledky týchto rozpráv aj v realite?
Myslím si, že viac sa o tom hovorí, ako sa na tom reálne pracuje. Problém je najmä so zrealizovateľnosťou, pretože takéto terminály sú technicky veľmi náročné. Časový horizont je preto veľmi dlhý. Navyše v tejto chvíli je to problém legislatívny, pretože takýto plyn by bolo možné dovážať z USA, ale tam to momentálne predpisy veľmi komplikujú. Keby sa to vyriešilo, museli by sa nájsť investori, ktorí by také terminály postavili. Potom by to bola alternatíva k dodávkam plynu z Ruska.
Nejaké terminály sa však už budujú.
Iste. Problém energetickej závislosti zatiaľ neriešia, ich kapacita nie je dostatočná.
V kresle ministra ste dva roky, čo vás nasledujúce obdobie ešte čaká?
Chceme napríklad dokončiť reformu prístupu k malému a strednému podnikaniu. To sa nám darí vcelku napĺňať. Aj nástupca Agentúry pre malé a stredné podnikanie, SBA, začína byť modernou agentúrou, ktorú vedia malí podnikatelia využiť. Oživili sme aj financovanie opatrení a pripravujeme zákon o malom a strednom podnikaní. To je dôležité, aby bolo možné lepšie formulovať ďalšie odvodené pomoci podnikaniu. Sme azda jediná krajina, ktorá v regióne takýto zákon nemá. Veľmi sa tiež mení štruktúra investorov v privatizovaných firmách. V každej sfére sme museli pristúpiť k novej akcionárskej zmluve. Chceme zlepšiť správu štátu nad svojimi aktívami. Neskôr chceme vytvoriť nejakú profesionálnu entitu na strane štátu, ktorá bude takéto akcie spravovať. Koniec koncov, čaká nás aj zrušenie Fondu národného majetku.
Čiže pripravujete vznik rovnakej inštitúcie, ako je Fond národného majetku, ktorá bude mať len iný názov?
Nie. Mala by vzniknúť moderná spoločnosť vlastniaca akcionárske podiely a bude správnym partnerom investorom, ktorí majú manažérsku kontrolu. Fond alebo ministerstvo doteraz nefungovali dostatočne, neboli dostatočne dobrým partnerom.
V čom to bude lepšie?
V tom, že kontrolu akcionárskych práv štátu vo väzbe na dividendy alebo ručenie majetku Fond národného majetku robiť nevedel. Tieto veci sa ešte dolaďujú.
Budete niečo robiť aj v oblasti cien energií?
Samozrejme chceme znížiť náklady na energetiku. To je ťažký problém, lebo máme množstvo záväzkov z minulosti – napríklad kombinovaná výroba, baníctvo, obnoviteľné zdroje. Chceme to dostať do rozumného nákladového rámca, aby ceny energií neboli také, aké sú.
Čo má zlepšiť zákon o malých podnikoch?
Zmeny sa budú týkať napríklad úľav. Pri zákone o podpore podnikania rodín sme zase narazili na to, že základné termíny nemáme zadefinované. Použiť to možno aj pri čerpaní eurodotácií či iných druhov fondov.
Pred príchodom na ministerstvo ste ešte ako zástupca zamestnávateľov hovorili o znižovaní administratívneho zaťaženia. Podnikatelia sa, naopak, sťažujú, že zaťaženie stúpa. Napríklad platcovia DPH musia podávať podrobné kontrolné výkazy.
Prijímajú sa opatrenia. Problém je, že na vedľajšej koľaji beží iný vlak, ktorý bojuje s daňovou kriminalitou, a ten zas zaťaženie vytvára. To je taký nerovný súboj. Ale keby sme ho nerobili, bol by balík zaťažujúcich opatrení ešte väčší.
Dva roky ste v ministerskom kresle. Nie ste už unavený?
Ako kedy. Bol som zvyknutý viac robiť reálne projekty, ktoré je možné uchopiť. Tu sa treba zaoberať mnohými legislatívnymi vecami, vytvárať rámce predpisov, ktorých koniec je v nedohľadne.
Ešte vás to baví?
Som zvyknutý dokončiť niečo, do čoho sa pustím. Máme pred sebou ešte program, ktorý chceme naplniť. Budeme sa ho snažiť dokončiť.
Ak by ste o dva roky dostali opäť ponuku byť ministrom, prijali by ste ju?
Myslím si, že jedno volebné obdobie je dostatočné obdobie.
A keby ste pred dvoma rokmi vedeli, čo viete teraz, stali by ste sa ministrom?
Asi by som sa držal porekadla, „šuster drž sa svojho kopyta“. Asi by som do toho nešiel. Ale ako som už povedal, keď som sa dal na tento boj, tak ho aj dokončím.