Podľa slov Malatinského sa vládny kabinet bude zaoberať energetickou politikou, ktorá definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do budúcnosti, do konca júna tohto roka. "Na tripartite ešte na záver prišli sociálni partneri s nejakými námetmi, ktoré boli z veľkej časti akceptované,“ povedal Malatinský.
Energetická politika (EP) napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď a s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. Podľa návrhu EP elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energií by sa po roku 2020 už nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. „Budú uprednostňované tie druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým,“ uvádza sa v stratégii.
Ministerstvo hospodárstva zahrnulo do EP aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria.
V plynárenstve nemá Slovensko podľa návrhu EP do budúcnosti veľké nové plány. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo ministerstvo hospodárstva výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované. Systém centrálneho zásobovania teplom sa dočká podpory zo strany štátu. Aspoň to vyplýva z EP, podľa ktorej by sa mal v najbližšom období prepracovať legislatívny rámec pre sektor centrálneho zásobovania teplom.
Nová energetická politika definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050. Slovensko by sa v súčasnosti malo stále riadiť energetickou politikou schválenou ešte v roku 2008 počas vládnutia prvého kabinetu Roberta Fica.