Prečo podnikatelia, ktorí podvádzajú, často beztrestne podnikajú ďalej?
Teraz je stav taký, že sa to fyzickej osobe ťažko dokazuje. Je veľa spáchaných trestných činov na Slovensku, za ktoré nikto nebol potrestaný. Práve s činnosťou právnickej osoby by to dokazovanie mohlo byť efektívnejšie. Keď sa napríklad pri daňových podvodoch nebude môcť dokázať vina fyzickej osobe, môže byť postihnutá právnická osoba. Verím ale, že zákon bude mať najmä preventívno-výchovný charakter.
Ako môžu ľudia veriť tomu, že zákon bude fungovať aj v praxi, keď doteraz súdy nerozhodli ani o tom, aby bol podvodníkom zhabaný majetok alebo peňažná suma, čo upravuje už štyri roky platná nepravá trestnoprávna zodpovednosť firiem?
Dá sa očakávať, že sa prijatím tohto zákona veci zmenia. Vidím to na príklade krajín, kde zákon už dlhé roky funguje, a funguje veľmi dobre. Pomohlo to znížiť ekonomickú kriminalitu, ale takisto aj efektívnejšie a jednoduchšie dokázať protiprávny skutok podnikateľom. Napríklad v Českej republike z roka na rok stúpa počet trestných stíhaní právnických osôb, ako aj skončených trestných vecí. Je dôležité, ako na tento zákon budú pripravení a ako s ním budú pracovať samotní policajti, prokurátori či sudcovia.
Zákon si však vyžaduje istý čas, aby sa v praxi prejavil. Koľko tomu dávate v slovenských podmienkach?
Myslím, že zákon by sa v praxi mohol naplno prejaviť najskôr o štyri až šesť rokov. Naše súdy a orgány činné v trestnom konaní sa s ním musia zžiť.
Kedy už ide o trestný čin pri krátení či neodvádzaní daní?
Ak je škoda spôsobená nezákonným konaním v oblastí daní nad výškou sumy 266 eur.
Ak sa na podvodného podnikateľa príde a súd firmu odsúdi, bude to pre daného podnikateľa aj doživotná stopka v ďalšom podnikaní?
Ak súd rozhodne, že firmu zruší, a zároveň konateľovi ako fyzickej osobe uloží trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ už nebude môcť v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Bude však záležať od rozhodnutia súdu a od samotného uloženia trestu. Zákon totiž definuje, že súd môže právnickej osobe zakázať v danej oblasti podnikať na jeden až desať rokov, prípadne jej uloží doživotný zákaz podnikania v oblasti, v ktorej vykonávala činnosť. Inými slovami, s tým istým predmetom činnosti sa už nebude môcť zapísať do obchodného registra. Ministerstvo spravodlivosti na to vytvorí register firiem, ktoré budú trestne stíhané a nakoniec aj právoplatne odsúdené, aj s ich spoločníkmi a konateľmi. Z toho sa potom bude môcť vychádzať. Podľa môjho názoru nebude tento register verejný, ale dostupný práve obchodnému registru.
Ale v inej oblasti už odsúdený konateľ neskôr podnikať môže.
V inej oblasti áno. To už by bola totiž diskriminácia, resp. zásah do práv, ktorými osoby disponujú. Tak ako pri fyzických osobách, tak aj pri právnických osobách platí, že súd nemôže dať konateľom striktný zákaz, že už doživotne nemôžu podnikať v žiadnej oblasti. Možným trestom pre právnickú osobu je aj prepadnutie majetku či peňažný trest.
Na Slovensku je problémom funkčné zaisťovanie majetku. To sa totiž viaže na odsudzujúci rozsudok súdu. Kým ho súdy vydajú, už nie je čo zaistiť, lebo firma založená na trestnú činnosť už neexistuje.
Tento zákon však hovorí, že už počas predsúdneho konania nebude môcť dať podnikateľ firmu do likvidácie, aby ju nebolo možné postihnúť. Keď sa začne trestné stíhanie, tak konateľ firmy, respektíve firma ako taká, nebude môcť disponovať svojím majetkom, teda nebudú môcť zasahovať do obchodného registra, dávať návrhy na zmenu konateľa firmy a podobne.
Prax je však na slovenských súdoch taká, že od vyjadrenia podozrenia až po právoplatnosť rozsudku ubehne na Slovensku dlhý, až niekoľkoročný interval. To môže firmám spôsobiť vážne problémy. Pokiaľ napríklad majú akcie kótované na burze, poklesne ich hodnota.
Často však ide o firmy, ktoré boli založené práve na páchanie trestnej činnosti. V každom prípade, nemyslím si, že v priebehu trestného konania, teda keď sa firme uloží obmedzujúce a zaisťovacie opatrenie, že to bude pre ňu likvidačné. Tam sa zvažujú všetky okolnosti a skutočnosti. Na druhej strane súhlasím, že máme na Slovensku prieťahy v konaní, ako aj neprimerane dlhé trestné konania. V trestnom konaní však platí zásada primeranosti a zdržanlivosti, čo znamená, že k vážnym zásahom do chodu firiem je možné pristupovať až vtedy, keď už nie sú iné možnosti na zabezpečenie dôkazov a zaistenie veci v danom trestnom konaní. Navyše keď sa preukáže, že tam neboli dostatočné dôvodné obavy či podozrenie, že boli prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, môže daná firma žiadať štát o odškodnenie. Teraz to tak funguje napríklad pri fyzických osobách, keď trestné stíhanie trvá napríklad päť rokov, a nakoniec vydá súd oslobodzujúci rozsudok. Za ten čas však mohla daná osoba trpieť, mohli tam byť popretrhávané rôzne väzby a utrpela ujmu, tak má tiež nárok na odškodnenie zo strany štátu.
Pôjde vďaka tomuto zákonu nepoctivý majiteľ či konateľ za krátenie či neodvádzanie daní za mreže?
Áno, môže. Ukazuje to aj prax v susednej Českej republike, kde už boli dvaja konatelia firmy odsúdení na trest odňatia slobody v súvislosti s protiprávnym konaním spoločnosti, a zároveň bol uložený trest právnickej osobe zrušením firmy. Aj u nás bude platiť, že v súvislosti s trestným konaním právnickej osoby môže byť potrestaná aj fyzická osoba. Keď sa vie priamo poukázať na fyzickú osobu, že to spáchala a bol tam jej priamy úmysel konať protiprávne. Musí tam byť však priama súvislosť.
Nebude sa dať tento zákon zneužiť v konkurenčnom boji firiem?
Na to často upozorňujú rôzne podnikateľské združenia. Myslím, že táto obava je neopodstatnená. Keď sa napríklad prijímali niektoré skutkové podstaty, tiež sa hovorilo o možnom zneužití. Aplikačná prax to však nepotvrdila.
Dostanú podvodní podnikatelia aj stopku pri čerpaní eurofondov?
Áno, aj to je jeden z trestov. Nebudú sa takisto môcť zúčastňovať ani na verejnom obstarávaní po dobu jedného až desiatich rokov. Pri čerpaní eurofondov je to rovnaké časové obdobie. Potom spomínaný trest zákazu činnosti, trest zrušenia právnickej osoby, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, peňažný trest. A ešte možný trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. To v preklade znamená, že sa rozsudok musí mediálne zverejniť. Pri uložení trestu, ako som už spomenula, však treba myslieť aj na poľahčujúce okolnosti.
Čo sú v tomto prípade poľahčujúce okolnosti?
Ak ide napríklad o firmu, ktorá zamestnáva povedzme 500 ľudí. Skrátka, pri uložení trestu bude súd prihliadať napríklad aj na zamestnanosť, čo by to spôsobilo, ak by sa firma úplne zrušila, aký by to malo spoločenský dosah.
Čo bežní ľudia, ktorým firma dlhuje peniaze? Teraz sú títo poškodení odkázaní len na občianskoprávne konanie.
Trestné právo sa prioritne zaoberá sankcionovaním páchateľa a nie náhradou škody. Myslím, že prijatím tohto zákona by sme mali však prelomiť dnešný stav. Náhrada škody môže byť vykonaná v rámci trestného konania, ide o tzv. adhézne konanie, v rámci ktorého je rozhodnuté o náhrade škody. Tu však treba zmeniť nastavenie myslenia prokurátorov a sudcov, aby poškodení bežní ľudia neboli v rámci trestného konania len ako keby piate koleso na voze. Keď budú osoby ukrátené na svojich právach protiprávnym konaním spoločnosti, ktorá bude trestne stíhaná, tak budú mať postavenie poškodenej osoby. Majú potom nárok na to, aby si uplatňovali náhradu škody v trestnom konaní. Je možné v tomto prípade rozhodnúť aj o zaistení nároku poškodeného na majetku.
Doteraz na prijatie zákona nebola politická vôľa. Zatlačila nás až Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj?
Návrh trestnej zodpovednosti právnických osôb bol pritom na stole už v roku 2006, keď sa prijímal rekodifikovaný Trestný zákon a trestný poriadok. Tieto zákony vstúpili do platnosti v januári 2006, no vtedy bolo jasne povedané, že trestnoprávna zodpovednosť firiem sa k tomu prijímať nebude. Potom sa ale narýchlo prijali ochranné opatrenia voči firmám, a nazvalo sa to nepravou trestnoprávnou zodpovednosťou firiem. Pritom do prijatia pravej trestnoprávnej zodpovednosti firiem už dlhé roky tlačia Slovensko medzinárodné záväzky. Sme poslednou krajinou v rámci OECD, ktorá tento zákon prijíma.
Lucia Kurilovská
je od minulého roka generálna štátna radkyňa a poradkyňa ministra spravodlivosti SR. Predtým pôsobila v rezorte spravodlivosti ako generálna riaditeľka v sekcii trestného práva. Od roku 2008 až doteraz pôsobí ako vedecká pracovníčka v Slovenskej akadémii vied v Ústave štátu a práva. Od roku 1993 až doteraz je takisto vedúcou odboru trestného práva procesného na Právnickej fakulte UK v Bratislave na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Začínala ako právnička pre zahraničný obchod a novokonštituované súkromné spoločnosti.