V roku 2015 prognózuje Brusel rast slovenskej ekonomiky o 3,1 %. Miera inflácie podľa odhadov klesne v tomto roku na Slovensku na 0,4 % a v roku 2015 by mala byť na úrovni 1,6 %. Nezamestnanosť by v tomto roku mala klesnúť na 13,6 percenta zo 14,2 percenta v roku 2013 a v roku 2015 by sa mala znížiť na 12,9 %.
Európska komisia zároveň predpokladá, že Slovensku sa po vlaňajšku podarí udržať rozpočtový deficit pod tromi percentami aj v tomto roku na úrovni 2,9 % a v roku 2015 by to malo byť 2,8 %. Premiér Robert Fico uviedol, že je to dobrá správa, pretože „komisia hovorí, že to, čo robíme na Slovensku, je udržateľné“. Predpokladá, že Slovensko bude čoskoro vyradené z procedúry nadmerného deficitu, čiže dostane sa medzi krajiny, ktoré majú deficit do požadovanej hranice troch percent.
Komisia bude Slovensko v tomto smere hodnotiť v júni. Ako dodal eurokomisár Maroš Šefčovič, Slovensko sa vyradením z procedúry vyhne aj hroziacej pokute, ktorá by mohla dosiahnuť až 150 mil. eur. „Som presvedčený, že Slovenská republika vie tieto prostriedky využiť oveľa lepšie a účelnejšie,“ dodal.
Slovenský rast by mohla ovplyvniť situácia na Ukrajine. Fico uviedol, že keby sa prijali najprísnejšie sankcie voči Rusku, o ktorých sa uvažuje, rast Slovenska by mohol klesnúť na polovicu (viac v článku Sankcie proti Rusku by skosili slovenský rast na polovicu).
| Jarná prognóza Európskej komisie – krajiny V4 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| HDP | inflácia | nezamestnanosť | ||||
| 2014 | 2015 | 2014 | 2015 | 2014 | 2015 | |
| Slovensko | 2,2 | 3,1 | 0,4 | 1,6 | 13,6 | 12,9 |
| Česko | 2,0 | 2,4 | 0,8 | 1,8 | 6,7 | 6,6 |
| Maďarsko | 2,3 | 2,1 | 1,0 | 2,8 | 9,0 | 8,9 |
| Poľsko | 3,2 | 3,4 | 1,1 | 1,9 | 9,9 | 9,5 |
| Zdroj: Európska komisia | ||||||
Slovensku pomôže domáci dopyt
Po vlaňajšom spomalení prognózuje Európska komisia slovenskej ekonomike v tomto a budúcom roku zrýchlenie. Rast by mal byť vyrovnanejší, nakoľko jeho hybnou silou sa pravdepodobne stane domáci dopyt na úkor čistého exportu. Súkromná spotreba by po vlaňajšom oslabení mala v rokoch 2014 a 2015 naopak rásť vďaka vyšším disponibilným príjmom a nižšej než očakávanej inflácii. Komisia pripomína, že tržby slovenského maloobchodu sú v súčasnosti najvyššie od roku 2008.
Investície v roku 2013 posilnili o 5,2 % aj vďaka jednorazovým dopadom rozširovania výrobných kapacít v automobilovom priemysle. V nasledujúcich rokoch možno očakávať ich vyrovnanejší rast, a to o 2,3 % v roku 2014 a o 3,5 % v roku 2015. Slovenskú ekonomiku by v sledovanom období mohol utlmiť prípadný odklad veľkých infraštruktúrnych projektov. Rezidenčná výstavba by mohla naopak prekonať súčasnú prognózu, nakoľko ceny rezidenčných nehnuteľností podľa EK v roku 2013 pravdepodobne dosiahli svoje dno a výrazne rastie aj objem poskytnutých hypotekárnych úverov.
Deficit verejných financií v roku 2013 klesol na 2,8 % hrubého domáceho produktu, keď silný výber dane z pridanej hodnoty a nižšia miera spolufinancovania projektov z fondov EÚ viac než kompenzovali nižší výber dane z príjmov právnických osôb.
Keďže verejný dlh v roku 2013 prekročil jednu z hraníc definovanú v národnej legislatíve o dlhovej brzde, bude musieť vláda znížiť verejné výdavky. Napriek miernemu zníženiu počtu zamestnancov všeobecnej vlády však budú mzdové výdavky vo verejnej správe v dôsledku kolektívnych zmlúv pravdepodobne rásť, prognózuje komisia. Všeobecný verejný dlh má v roku 2014 dosiahnuť 56 % HDP a v roku 2015 komisia očakáva zvýšenie na 57,8 %. Vývoj verejných financií však bude v sledovanom období závisieť od realizácie privatizačných plánov v telekomunikačnom sektore a od využitia získaných prostriedkov na zníženie dlhu, upozorňuje EK.
Európa sa vracia k rastu
Hospodárstvo Európskej únie sa vracia k rastu, uviedla v pondelok vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze Európska komisia. Hrubý domáci produkt (HDP) celej dvadsaťosmičky po minuloročnom poklese o 0,4 percenta vzrastie tento rok o 1,6 percenta, v krajinách platiacich eurom ale len o 1,2 percenta. Tempo rastu európskej ekonomiky by malo zrýchľovať, budúci rok o dve percentá v celej EÚ a o 1,7 percenta v eurozóne.
Jarná prognóza tak v zásade potvrdzuje zimné údaje, ktoré Európska komisia ponúkla vo februári. Vtedy uvádzala tohtoročný rast HDP v celej únii o 1,5 percenta a v krajinách platiacich eurom o 1,2 percenta. V roku 2015 sa mal rast zrýchliť na dve percentá v celej EÚ a 1,8 percenta v eurozóne.
Inflácia bude nízka
V pondelok uverejnená prognóza potvrdzuje pokračujúcu nízku infláciu. V celej únii by mala tento rok byť jednopercentná a na budúci rok dosiahne 1,5 percenta. Krajiny platiace spoločnou menou dosiahnu tento rok infláciu 0,8 percenta, na budúci rok potom 1,2 percenta. V roku 2013 bola v celej EÚ inflácia 1,5 percenta, v eurozóne 1,3 percenta.
Kľúčovým faktorom rastu európskej ekonomiky bude domáci dopyt, uvádza komisia. Spotrebitelia budú k ekonomike postupne viac prispievať s tým, ako sa budú zlepšovať ich príjmy v dôsledku nižšej inflácie a stabilizujúceho sa pracovného trhu. Podporovať hospodárstvo majú aj znovu rastúce investície, naopak, relatívne klesať bude význam exportu.
V Európe bude viac práce
Situácia na trhu práce sa podľa predpovede začala zlepšovať už v roku 2013 a znižovanie počtu nezamestnaných by malo pokračovať aj naďalej. Tento rok by v celej EÚ mala miera nezamestnanosti dosiahnuť 10,5 percenta, v roku 2015 to má byť 10,1 percenta. V eurozóne by to tento rok malo byť 11,8 percenta a v budúcom roku 11,4 percenta. V roku 2013 dosahovala nezamestnanosť v únii 10,8 percenta a v eurozóne 12 percent.
Komisia pripomína, že postupný charakter návratu k rastu je v súlade s doteraz sledovanými obnovami ekonomík po finančných krízach. V možnostiach financovania hospodárstva však pretrvávajú rozdiely nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj medzi firmami rôznych veľkostí.
Reformy sú naďalej potrebné
Pokračovať bude trend znižovania vládnych deficitov, myslí si prognóza. V tomto roku dosiahne pomer dlhu k HDP v celej EÚ maxima na úrovni 89,5 percenta a znížiť by sa mal o rok neskôr na 89,2 percenta. V eurozóne je situácia ešte menej priaznivá, tento rok by tento ukazovateľ mal dosiahnuť 96 percent a v roku 2015 sa znížiť na 95,4 percenta.
Hlavným rizikom pre obnovený rast pritom podľa prognózy zostáva strata dôvery spôsobená prerušením či úplne zbytočným nedotiahnutím potrebných reforiem. Zvýšila sa tiež neistota ohľadom vplyvov z okolia EÚ. Jasné štrukturálne reformy ale môžu viesť k vyššiemu rastu ako predpovedá jarný odhad. Rizikom môže byť aj dlhé obdobie s nízkymi hodnotami inflácie, napriek tomu cenový vývoj odráža vonkajšie faktory aj samotné prispôsobovanie sa európskej ekonomiky.