Daň z finančných transakcií, ktorú chce okrem Slovenska zaviesť ešte ďalších desať štátov eurozóny, má obmedziť špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ročne unikajú miliardy eur a končia v sivej ekonomike. Na druhej strane daň do výšky 0,1 percenta sa nepriamo dotkne dlžníkov, sporiteľov či poistencov.
Banky dávajú ľuďom hypotéky a následne obchodujú s hypotekárnymi záložnými listami. Tieto transakcie sa zdania, čo banky môžu preniesť na ľudí. Ročne to splátku hypotéky môže zdvihnúť o 0,2 percenta, čo znamená, že ak teraz niekto dá na splátky bežnej hypotéky na byt ročne 3 600 eur, po novom by platil o 7 eur viac.
Transakčná daň môže zvýšiť aj bankové poplatky, aj keď na druhej strane v rovnakom čase by mala klesať slovenská banková daň, a tak by sa to mohlo vykompenzovať. Správcovia podielových fondov, kde majú Slováci tiež svoje úspory, hovoria, že pre novú daň môžu sporitelia prísť z ročných výnosov až o 0,6 percenta a pre novú daň avizujú zdražovanie aj poisťovne.
EÚ zo zavedenia dane očakáva prínos 35 miliárd eur ročne. Slovenská štátna kasa by mohla získať od 30 do 50 miliónov eur. S týmto príjmom naše ministerstvo financií na ďalší rok nepočíta, keďže dosiaľ sa k dani neprijala žiadna platná legislatíva. Vstúpiť do platnosti by mala až od roku 2015.
Podľa Bruselu má finančný sektor zaplatiť „férovú“ časť podielu za hospodárske krízy, ktoré „pomohol“ naštartovať. Tvrdí tiež, že táto daň prinúti finančný sektor, aby konal zodpovednejšie. Brusel zdražovanie neočakáva, keďže finančné inštitúcie čelia na spoločnom trhu značnej konkurencii, čo však nie úplne platí pre slovenský trh, kde sa stále objavujú podozrenia z kartelových dohôd.
Banky môžu zdražovať. „Pôjde o určité zvýšenie poplatkov bankových služieb. Taktiež môžeme očakávať zníženie množstva týchto bankových transakcií a, naopak, zvýšenie množstva mimobankových transakcií. V neposlednom rade môže dôjsť k úniku kapitálu a pracovnej sily z bankového sektora mimo EÚ,“ tvrdí Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu.
Podľa neho ide o podobné opatrenie, akým je zvýšenie DPH alebo daň z nehnuteľnosti. „Tieto opatrenia však systematicky krízu nijako neriešia, naopak, nesú so sebou značné riziká zníženia konkurencieschopnosti miestneho bankového trhu voči konkurentom mimo EÚ,“ doplnil Piovarcsy.
Eurokomisár pre dane a colnú úniu Algirdas Šemeta v nedávnom vystúpení na pôde Európskeho parlamentu povedal, že ide najmä o silné záujmové skupiny, ktoré sa novú daň neúnavne snažia zablokovať a zveličujú hrozby a jej negatívny vplyv. Odvolal sa potom na posledný prieskum verejnej mienky Európskej únie, v ktorom za zavedenie dane bolo až 64 percent bežných Európanov.
Zaviesť novú daň plánujú okrem Slovenska aj Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Estónsko, Grécko a Slovinsko. „Skupina štátov vrátane Slovenska má záujem zaviesť daň z finančných transakcií. Veľká Británia napadla rozhodnutie EÚ o začatí tzv. posilnenej spolupráce v tejto oblasti. Súdny dvor však 30. apríla tohto roka žalobu Veľkej Británie zamietol,“ potvrdil Andrej Králik zo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ako ďalej dodáva, vláda v Londýne argumentovala možnými negatívnymi dosahmi na svoje banky a finančný trh. Najvyšší súdny tribunál EÚ však konštatoval, že o spôsobe, ako uplatňovať daň v praxi, zatiaľ účastnícke štáty nerozhodli, a preto krajina v tejto fáze nemôže blokovať ich spoločné úsilie.
Briti upozorňujú na príklad Švédov, ktorí zaviedli transakčnú daň ešte v roku 1984, ale v roku 1991 ju zrušili. Očakávali totiž výnos dane na úrovni 1,5 miliardy švédskych korún, výsledkom však bol 30-násobne menší zisk.
Daň z finančných transakcií, ktorej úlohou má byť zapojenie bánk do upratovania po finančnej kríze, oživuje myšlienku, ktorú pred viac ako 40 rokmi prvýkrát sformuloval americký ekonóm James Tobin. Európska komisia navrhuje zaviesť daň na každú finančnú transakciu akcií a dlhopisov vo výške 0,1 percenta z jej objemu, pri derivátoch sa počíta s daňou na úrovni 0,01 percenta. Neskôr by sa mala sadzba postupne zvyšovať. Daň bude takisto zavádzaná postupne. Od budúceho roka by sa mala vyberať len z obchodov s akciami a o dva roky neskôr by sa rozšírila na dlhopisy. Ešte neskôr by mala začať pokrývať aj deriváty.