Penta cúva z paroplynu

Bratislavský paroplynový cyklus, okolo ktorého sa v minulosti točilo viacero veľkých káuz, mení majiteľa.

03.05.2014 09:53
paroplyn Foto:
Bratislavský paroplynový cyklus mal spoločnosti Penta vyprodukovať zisk 500 miliónov eur, tá však tieto tvrdenia popiera.
debata (7)

Finančná skupina Penta ho po vypršaní dlhodobých zmlúv z čias Dzurindovej vlády predáva skupine El Group, ktorá patrí do skupiny Istroenergo International. Svoj podiel tiež finančníci predali vo výrobcovi okien Noves. Podľa Jaroslava Haščáka, jedného z partnerov Penty, je dôvodom sústredenie sa na iné druhy obchodov.

„Hoci ide o ziskové spoločnosti a dobre fungujúce firmy, naše priority sú dnes v iných sektoroch a projektoch, na ktoré chceme viac koncentrovať svoje úsilie. Ide hlavne o zdravotníctvo, finančné služby, maloobchod, realitný development a strojárenskú výrobu,“ vysvetlil Haščák. Hodnotu obchodu však prezradiť nechcel.

Je však otázne, či skutočným dôvodom predaja paroplynu nie je rapídny pokles ziskov. Od prvého januára 2014 sa totiž skončila zmluva z roku 2006, ktorá vyvolala viacero pochybností o výhodnosti pre štát a je spomenutá aj v údajnom spise Gorila. Podľa zmluvy totiž až do Nového roku paroplyn predával teplo spoločnosti Bratislavská teplárenská a pokrýval tak spotrebu vo východnej časti mesta. V súčasnosti si teplo vyrába tepláreň vo vlastnej réžii, zdôvodňuje to šetrením nákladov na výrobu.

Podľa viacerých zdrojov z energetického prostredia mal o kúpu bratislavského paroplynu záujem veľkopodnikateľ Jozef Brhel. Nie je jasné, či stojí za spoločnosťou Istroenergo International, ktorá ho po odsúhlasení Protimonopolným úradom zrejme získa. Vo firme s podobným názvom, ktorá prevádzkuje levický paroplyn, však v minulosti pôsobili ľudia spolupracujúci s podnikateľom Slavomírom Hatinom. Za prvej Ficovej vlády boli ľudia blízki Hatinovi dosadení do orgánov SPP.

Okolo bratislavského paroplynového cyklu sa v minulosti strhlo viacero škandálov. Posledný vypukol na konci roku 2012, keď minister hospodárstva Tomáš Malatinský predložil návrh zákona, ktorý mal zlepšiť podmienky na podnikanie pre firmy vyrábajúce teplo a elektrinu napríklad v paroplynových elektrárňach. Podľa časti opozície tak mala podporu získať aj Penta. Malatinský to však popieral a proti tvrdeniam sa ohradila aj samotná Penta.

Skupina získala paroplynový cyklus z rúk štátu za Dzurindovej vlády. Cena bola asi 66 miliónov eur. Podľa časti terajšej opozície mal štát predraženou cenou do roku 2013 garantovať zisk pre finančníkov až do výšky 500 miliónov eur. Penta však tieto tvrdenia poprela.

Pre príliš veľké zisky chcel Daniel Lipšic zrušiť privatizáciu. Dozorujúci prokurátor však jeho podnet neskôr odložil. Generálna prokuratúra tiež neskôr konštatovala, že privatizáciu nie je možné žalovať.

Bratislavský paroplyn sa tiež dodnes súdi s Bratislavskou teplárenskou, ktorá mu má vyplatiť odškodnenie za to, že odobrala menej tepla, ako bolo stanovené v zmluvách ešte z čias Mečiarovej a prvej Dzurindovej vlády. Možné súhrnné odškodné sa približuje k účtovnej hodnote majetku celej teplárne vo výške viac ako 30 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Penta #paroplyn