Životná úroveň Slovákov za 10 rokov v EÚ stúpla

, 01.05.2014 20:00, aktualizované: 02.05.2014 07:00
spoločnosť, životná úroveň, zákazník
Ilustračné foto. Autor:

Väčšina obyvateľov Slovenska sa má lepšie ako pred vstupom krajiny do Európskej únie. Únia prilákala investorov.

Nezamestnanosť za desať rokov členstva v EÚ klesla z takmer 18 na 14 percent. Prácu prinieslo tiež vyše 13 miliárd eur, ktoré sme získali z eurofondov. Aj preto je dnes priemerný plat v krajine o 70 percent vyšší ako v roku 2004, kým ceny stúpli len o 30 percent.

„Na kúpu väčšiny potravín priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti pracuje kratší čas ako pred desiatimi rokmi. Vďačíme za to rastúcim mzdám, ktoré sa za ostatné desaťročie zvýšili výraznejšie ako ceny,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Pri priemernej mzde musel občan na každodenný nákup základných potravín pracovať v roku 2004 viac ako dve a pol hodiny a teraz sú to dve hodiny. Neplatí to však pre niektoré oblasti na strednom a východnom Slovensku, kde sa nepodarilo nahradiť pôvodné skrachované fabriky. Stále totiž chýba diaľnica z Bratislavy do Košíc, ktorá má byť okolo roku 2020.

Ako dlho pracujeme na potraviny pri priemernej...
Ako dlho pracujeme na potraviny pri priemernej mzde
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Odmietnutie EÚ by prinieslo biedu. Napríklad Srbsko ešte v bývalej Juhoslávii ekonomicky prekvitalo a teraz sa tam žije horšie ako u nás. „Vstup SR do EÚ priniesol zvýšenie stability a predvídateľnosti prostredia pre priamych zahraničných investorov a ich prílev levím dielom prispel k zlepšeniu na trhu práce,“ opisuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Slovenská ekonomika sa po roku 2004 postavila na nohy a až do vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2009 sme boli označovaní za európskeho tigra. Napriek tomu, že slovenská ekonomika je aktuálne zhruba o 50 percent výkonnejšia ako v roku 2003, niektorí bežní ľudia to nepociťujú. „Vyplatím účty za energie, byt, telefón, deťom čo treba do školy a potom máme problém ešte ku koncu mesiaca zájsť do potravín a urobiť väčší nákup,“ sťažuje sa Zdenka Namešová zo Svidníka, ktorej výplata pretečie cez prsty už po dvoch týždňoch. Pripúšťa však, že bez zdrojov z EÚ by na tom bol jej región ešte horšie, keďže z európskych peňazí sa opravujú cesty, školy a dotuje sa tiež zamestnanosť.

Práve na východe krajiny sa však neraz platy roky zvyšujú len mierne, a tak reálne mzdy nie každému stúpli. Len málo ľudí v regióne podľa pani Zdenky zarába na úrovni priemerného platu v krajine, ktorý bol vlani 824 eur. Na východe sa platy pohybujú okolo 400 až 500 eur, teda zhruba v rozsahu priemernej mzdy v štáte, aká bola práve pred 10 rokmi.

Po vstupe do EÚ Slovensko sprivatizovalo energetické podniky a v zmysle európskych pravidiel sa prestali dotovať ceny energií. Výsledkom bolo skokové zdražovanie. Obavy z rastu cien boli aj v roku 2009 so zavedením eura. Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska však rástli ceny po prijatí eura len na úrovni 0,15 percenta.

Únia dala prácu pre 130-tisíc ľudí

Členstvo v únii prinieslo pre Slovákov nové pracovné príležitosti. Európske peniaze prispeli podľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku od nášho vstupu do EÚ k vzniku 130-tisíc nových pracovných miest. Kým v roku 2003 bolo na Slovensku bez práce viac ako 460-tisíc ľudí, v súčasnosti je ich o 74-tisíc menej. Postupné oživovanie trhu práce však zastavila kríza v roku 2009. Aktuálna 14-percentná nezamestnanosť sa s postupným naštartovaním ekonomiky začína teraz opäť znižovať.

Za eurofondy sa postavili takisto diaľnice, opravili školy či nemocnice. Pravdou je, že v posledných rokoch sa čerpanie eurofondov znižovalo. Kým po vstupe sme prvé dva roky vyčerpali až 98 percent európskych peňazí, v druhom programovacom období v rokoch 2007 až 2013 ich už čerpáme len na úrovni 57 percent. Za desať rokov sme však boli svedkami aj ich neefektívneho čerpania a korupcie.

Hlas Slovenska v Európe je silnejší

Členstvo v únii krajine prinieslo nielen ekonomické, ale i politické výhody. „Vstup nám priniesol možnosť byť súčasťou širokého hospodárskeho priestoru, ktorý, napriek súčasným problémom, poskytuje malej a otvorenej slovenskej ekonomike určitú stabilitu a dáva možnosti rozvoja. Z politického hľadiska je dôležité, že máme miesto pri stole, pri ktorom sa rozhoduje o zásadných otázkach európskej, ale aj globálnej budúcnosti. Nemenej dôležitý je kultúrny aspekt – sme súčasťou Európy a je dobre, ak nie sú vzájomnému dialógu, ovplyvňovaniu a obohacovaniu kultúr stavané zbytočné hranice,“ zhodnotil analytik euractiv.sk Radovan Geist. Podľa jeho slov krajina takisto vystihla správny čas na pričlenenie sa do eurozóny, a teda na zavedenie eura v roku 2009. Práve v tom čase totiž v EÚ nastupovala prvá vlna krízy. „O rok neskôr by sa už kritériá spĺňali omnoho ťažšie,“ tvrdí Geist.

Slováci začali cestovať za prácou

Slovensko tesne po vstupe do únie patrilo medzi krajiny s vysokou mierou migrácie za prácou, dokonca výrazne vyššou ako susedné Česko. Kým zo Slovenska medzi rokom 2004 a 2007, ktorý sa považuje za rok s najvyššou migráciou, odišli za prácou do Británie, Írska a Švédska približne štyri percentá aktívnej slovenskej pracovnej sily, čo je približne 111-tisíc ľudí, z Česka to bolo len jedno percento, čo predstavuje približne 50-tisíc. Za prácou cestovali najmä ľudia z východu Slovenska, ktorí nevedeli nájsť uplatnenie na domácom trhu.

„Nebola som v tej prvej vlne "migrantov“ za prácou. Začala som cestovať do Rakúska asi pred siedmimi rokmi. Opatrujem jedného staršieho pána. Mám za sebou niekoľko kurzov," hovorí pani Zuzana z Michaloviec, ktorá chodí do susedného Rakúska na tzv. dvojtýždňovky. „Potom som dva týždne doma. Rodina si zvykla, mám troch dospelých synov, netreba sa už o nich starať. Peniaze potrebujem a u nás som si dlhé roky nevedela nájsť prácu,“ konštatuje pani Zuzana. Spomína však, ako bolo kedysi problémom vycestovať za hranice krajiny. „Som rada, že teraz vás neotočia prihraničiari na hranici, že si cestujete slobodne. To si často moji synovia ani neuvedomujú, kam sme sa v tomto posunuli za tie roky,“ doplnila pani Zuzana.

Slovenky opatrujú rakúskych seniorov

Podľa posledných údajov Štatistického úradu za rok 2012 pracovalo v zahraničí približne 120-tisíc Slovákov. „Výskum ukazuje, že odlev migrantov významne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrujú za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie majú, a odlev pracovnej sily je výraznejší z ekonomicky slabších regiónov Slovenska,“ vysvetľuje Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, ktorý je zároveň koordinátorom medzinárodného výskumného projektu o dosahoch migrácie na trhy práce po rozšírení EÚ.

Za posledné roky sa výrazne znížil podiel žien medzi migrantmi zo Slovenska v Írsku a vo Veľkej Británii, zatiaľ čo podiel žien medzi migrantmi v Nemecku a Rakúsku stúpol najviac práve počas krízy. „Tieto zmeny reflektujú zvýšenú migráciu žien v opatrovateľských a sociálnych službách, keď ich partneri počas krízy strácali zamestnanie v stavebníctve a priemysle,“ hovorí Lucia Mýtna Kureková, senior výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Mladí cestujú za lepším vzdelaním

Do zahraničia počas prvých rokov po vstupe do EÚ odchádzali najmä mladí ľudia hľadať nové skúsenosti a tiež za štúdiom. Podiel migrantov vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2004 až takmer 30 percent, a spolu s 25– až 34-ročnými tvorili takíto mladí migranti až takmer dve tretiny všetkých migrantov. Do roku 2012 však podiel 15– až 24-ročných klesol približne na 10 percent a 15– až 34-ročných na 48 percent. Kríza totiž poznačila takmer všetky pracovné trhy naprieč Európou. Práca sa ťažšie hľadala za hranicami aj mladým.

„Pred začatím svetovej ekonomickej krízy v období od mája 2004 do decembra 2007 napríklad do Veľkej Británie a Írska emigrovalo z nových členských krajín za prácou viac ako 1,2 milióna prevažne mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním,“ povedala Kureková.

Odchod mladých do zahraničia súvisí aj s tým, že Slovensko sa v roku 2004 aktívne zapojilo do úspešného európskeho programu pre študentov Erasmus. Vďaka nemu od roku 2004 mohlo vycestovať vyše 17 500 študentov a ďalších 3 000 študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch. Na výmenné programy vycestovalo 6 237 vysokoš­kolských učiteľov zo Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #10 rokov Slovenska v EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku