„Od roku 2004 sa s pomocou fondov EÚ postavilo vyše 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 km je vo výstavbe,“ priblížil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Takisto sa zmodernizovalo 480 ciest prvej triedy a 100 kilometrov železničných tratí.
„Eurofondy nám pomohli aj pri nákupe nových moderných regionálnych vlakov, dokopy ich do roku 2015 bude 61, čo je polovica regionálnych vlakov na Slovensku,“ pokračoval Kóňa. V hlavnom meste zas eurofondy v minulom roku zachránili tisícky Bratislavčanov pred vytopením.
„Projekt vybudovania protipovodňovej ochrany sa realizoval v rokoch 2005 až 2010 a stál 32,5 milióna eur,“ priblížil Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia. Európska únia prispela sumou 27,7 milióna eur.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Pre ekonomiku eurofondy poskytujú posilnenie zdrojov pre investície a rozvojové projekty, dodatočnú zamestnanosť a rast,“ povedal Jozef Géci, riaditeľ slovenskej pobočky KPMG. Podľa štatistík ministerstva financií po odrátaní úniových daní domáca ekonomika z európskeho mešca dostala za desať rokov viac ako 6,7 miliardy eur.
Slovensko však zároveň pri realizovaní projektov musí ku každému eurofondovému euru pridať časť vlastných zdrojov. Z pohľadu štátneho rozpočtu tak zisk z eurofondov predstavuje niečo nad 3,4 miliardy eur. Do budúcnosti by však profit mal byť ešte výraznejší.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Peniaze z eurofondov Slovensko dostane v dobrých aj horších časoch. „Veľmi často sa zabúda na skutočnosť, že po tom, čo boli v ostatných rokoch domáce príjmy štátneho rozpočtu oslabené recesiou, sa prostriedky z eurofondov stali dominantným zdrojom financovania verejných investícií,“ zhodnotil Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe.
Ak by Slovensko pred desiatimi rokmi do Európskej únie nevstúpilo, prišlo by nielen o eurofondy, ale aj o silný priemysel, keďže podľa štatistík až 80 percent výrobkov domácich firiem smeruje práve do krajín Európskej únie.
„S prílevom zahraničných investícií sa spája nielen výrazné zvýšenie potenciálneho výkonu slovenského hospodárstva, ale najmä pokles nezamestnanosti, ktorá ešte v úvode roku 2001 kulminovala tesne na hranici 20 percent,“ dodal Vaňo. Dnes je nezamestnanosť tesne nad úrovňou 14 percent a v jej znižovaní začali pomáhať aj eurofondy. V roku 2013 sa zrealizoval projekt z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia zameraný na zamestnávanie mladých ľudí. „Bol mimoriadne úspešný, vytvoril viac ako 11¤600 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov za celkom 63 miliónov eur,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Na druhej strane analytici kritizujú eurofondy za realizovanie nezmyselných projektov a vysokú mieru korupcie. „V niektorých oblastiach došlo k narušeniu hospodárskej súťaže, keď niektoré podnikateľské subjekty boli zvýhodnené tým, že získali granty či nenávratné finančné prostriedky na svoje podnikanie, kým iné ich nezískali,“ povedal Ivan Kuhn, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Podľa neho navyše eurofondy neplnia deklarovanú úlohu, ktorou je znižovanie regionálnych rozdielov. „Takže skutočným pozitívom členstva Slovenska v Európskej únii sú štyri slobody: voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily, kým eurofondy sú skôr prekliatím,“ tvrdí Kuhn. Eurofondy v skutočnosti kritizujú skôr staré členské štáty. Noví členovia, ako je aj Slovensko, hovoria o pozitívach, a to s výnimkou niektorých extrémnych strán naprieč celým politickým spektrom.